Dovtedy sa očakávalo, že následky epidémie spôsobené vírusom COVID-19 budeme v UK zvládať s miernejšími opatreniami. Sme predsa ostrovný štát s fungujúcimi hranicami, cestovanie bolo obmedzené od polovice marca a ostrovná poloha nás mala chrániť od zvyšku Európy.
V poslednej tretine marca sa však situácia vymkla z rúk. Nemocnice začli byť preťažené, pribúdajú počty chorých, aj obete vÍrusu. V piatok 20.3. boli uzavreté školy a - pohostinné zariadenia. Angličania sa nezapreli a posledný večer sa oslavolalo naplno. V pondelok 23.3. premiér l vyhlásil výnimocný stav – a vyzval ľudí na izoláciu doma.
Pracujem v hotel – a spolu s ostatnými sledujem a prežívam tieto dramatické časy. Zo začiatku nám nie je jasné čo bude s ubytovacími službami. Zatvoriť hotel? Nechať prácu? Kto dá pokyn, ktoré firmy a podniky sa majú zatvoriť?
Ĺudia len pomaly a zmetene reagujú na príkazy z hora. Tie sú zo začiatku nejednoznačné a neprehľadné. Máme u nás pravidelne ubytovaných okolo dvadsať stavebných pracovníkov, ktorí pracujú na stavbe pre univerzitu. Hneď ráno mi volá ich sekretárka s otázkou, či hotel zostane aj naďalej otvorený. Na túto otázku samozrejme neviem odpovedať a ani ona mi nevie potvrdiť, či sa na stavbe bude poračovať aj v terajšej situácii.
Očividne, pracovníkom firmy to tiež nie je jasné. Na nasledujúci deň po prejave premiéra B. Johnsona tretina pracovníkov odišla domov. Ti ostatní čakali na príkazy z firmy.
Medzičasom u nás v hoteli čakáme na vyjadrenie nášho majitela. Ten by najradšej ponechal hotel otvorený a tak zisťuje možné výnimky. Stavebná firma sa spätne pýta nás, či zostávame otvorení a náväzne sa snaží získať vynimku pre svoju stavbu.
Keďže situácia je neprehľadná dávam žiadosť o mesiac neplateného voľna, čo vidím ako najschodnejšiu cestu.
Celkove sa dá predpokladať, že sme v UK asi tak 2-3 týždne oneskorení za situáciou v Taliansku. Takže najhoršie je ešte pred nami. Tempo, ktorým sa pandémia koronavírusu šíri, je zarážajúca. Sotva pred týždňom boli reštaurácie a pohostinstvá plné ľudí. Hostia cestovali, objednávali si hotel, raňajky, cez deň plánovali rôzne podujatia. Ešte pred týždňom som pozorovala zástupy študentov v pestrofarebných oblekoch, v maskách a krojoch, ktorí sa spoločne uberali z krčmy do krčmy. Leeds je univerzitné mesto a toto je tu víkendová tradícia – skupinky študentov potulujúcich sa po uliciach, plných humoru, zábavy a nápevov. Teraz to všetko zmĺklo. Od 23.marca je nezákonné opustiť dom, pokiaľ nekupujeme lieky alebo potraviny. Povolená je jedna prechádzka denne. Zákaz je platný 24 hodín a policía má právo zakročiť a dať pokuty.
Treba povedať, že v prvé dni po vyhlásení momoriadneho stavu dostávala policía množstvo telefonátov, najmä od susedov. Polícia na to reagovala veľmi diplomaticky s vyhlásením, že bude organizovať hliadky a napomínať ľudí, čo sa teraz po mestách aj robí.
Je začiatok apríla a a sledovanie správ o vývoji COVID-19 epidémie sa stalo súčasťou denného života. V poslednom marcovom týždni ochorel premier Boris Johnson. Sekretar zdravotnictva Matt Hanckock a ako aj šéf zdravotnictva Chris Witty boli v izolácii z dôvodu podozrenie na vírus. Tento týžden počet obetí presiahol 3,600.
Do boja proti šíreniu COVID-19 bola zapojená armáda. Jej úlohou je vytypovať a pripraviť vhodné miesta – či už bývalé konferenčné budovy, pavilóny a vystaviská, ktoré sa v rýchlosit premenia na pohotovostné nemocnice s kapacitou 2000-4000 lôžok. Taktiež pri veľkých mestách sa chystajú priestory pre zosnulých na ľadových plochách štadiónov.
Prvá nemocnica tohto typu bola včera /2.apríla/ otvorená v Londýne. Londýnska Nightingale má počiatočnú kapacitu 500 lôžok, s priestorom pre ďalších 3 500 osôb. Bude sa starať o pacientov s vírusom v intenzívnej starostlivosti, ktorí boli premiestnení z iných londýnskych nemocníc. Rodina a príbuzdní tu nebudú mať prístup ani v prípadoch, keď pacient zomiera.
Celkovo bolo do boju proti Covidu-19 zapojených, alebo povolaných k pohotovosti 20,000 vojakov a rezervistov. Tito maju pomáhať pri podpore verejných služieb, zásobovaní, s pripravou priestorov nemocníc a márnic, logistikou, ale aj zabezpečenia zásobovanie pre starých a nevládnych. Do práce boli povolaní aj penzionovaní lekári a sestry a navyše sa na výzvu NHS prihlásilo 700,000 dobrovoľníkov, ktorí sa nejakým spôsobom chcú podieľať na zmiernení pandémie.
Som doma v izolácii a ako takmer každý sledujem správy z domova aj zo sveta …. a teší ma každá pozitívna språva - ako aj to, že kríza vo Wuhane aj v južnej Kórei sa dostáva pod čiastočnú kontrolu.
Všetci do určitej miery prežívame ten starobylý inštinkt ľudstva – strach a túžbu po prežití - a právom očakávame vodcovstvo od svojich vlád či nadriadených… čo sa majú postarať, že veci sa dostanú do starých koľají…..život je však zmena, adaptácia, večná premena.
A práve sa nám rozbehia pred očami život o dosť inak ako sme ho poznali...
xxx
Pár záberov z krízového obdobia v Leedsi.
