Život v Paname.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 13.4.2019 o 14:51 | Karma článku: 6,33 | Prečítané:  2645x

Prisadám si na lavičku k malým dievčatkám. Tie sa  sa veselo chichocú a niečo si šeptajú. Je už takmer osem hodín večer a deti sa ešte stále motajú po vonku. 

 Chvíľu si ma obzerajú a začnú si niečo medzi sebou rozprávať. Keď sa pýtam, kde sú ich rodičia, ukazujú rukou na neďaleký trh. Hovoria, že predávajú výrobky turistom. Znova sa medzi sebou dohovárajú a najodvážnejšia dievčina sa pýta, či nemám dolár. Ja im hneď odpovedám, že ak chcú dolár, tak si ho musia zarobiť – napríklad zasmievať mi nejaku španielskú pesničku. A oni nato, že môžu zaspievať aj dve…

Život v Paname.

Pracuje sa tu od svitu do mrku - v malých súkromných biznisoch, restauráciách, na mólach, v turistických službách. Okrem týchto aktivít sa tu stavia, investuje, renovuje, opravuje - najmä v hlavnom meste. Pri mojom byte za oknom sú hneď dva rozostavané veľké domy. Nákladné autá s betónom a stavebnými materiálmi  prichádzajú od šiestej hodiny ráno. Pracuje sa často až do šiestej večer. Výnimkou je jedine nedeľa.Tá sa však netýka turistických obchodov, suvenírov, nákupných stredísk a potravín. V Panama City je všetko otvorené až do 10 hodiny večer.

V historickom centre mesta Casco Viejo si dávam chutnú kávu v obchodíku Nero. Cena je tak ako u nás ca 3-4 doláre za šálku. Obchodík ponúka aj koláče a niečo na zahryznutie. Na policiach sa hrdo blyštia dva nové Apple počítače a v priestoroch rýchly internet. Toto všetko sú lákadlá pre turistov. Dnes si tu však kávu dávam sama. Po uliciach je toľko ďalších kaviarní a obchodíkov, že presadiť sa a stať sa vychyteným miestom nie je vôbec ľahké. A taktiež za lokál sa platí vysoké nájomné.

Corozal.

Prekvapivo, mnohé nákupné móla su vybudované trocha ďalej od mesta. Možno je to dobrý plán do budúcna, keďže mimo mesta je dosť miest na parkovanie. Avšak v terajšom období to zýva prázdnotou. Po výlete na Panama kanále som sa zastavila na novo otvorenom móle v Corozale. Celkovo som tam stretla a napočítala asi 15 ľudí. A to na rozsiahlej ploche s viacerými otvorenými prevádzkami – bola tam reštaurácia, supermarket a niekoľko suvenírových obchodov. Hoci je mólo v blízkosti Panamského prieplavu, žiadnych turistov tu nebolo. Predávajúci so suvenírmi postávali pri svojich pultíkoch a snažili sa ma prehovoriť kúpiť aspoň niečo. Mnohé suveníry sú zaujímavé ručné práce, ale keďže sú ich také kvantá, strácajú trocha svojej atraktívnosti.

 

 

Niekoľko dní som strávila v chatkách Cabaňas Colindas, neďaleko od Panamského kanálu. V prednej časti domu bývali majitelia a súčasne  prevádzkovali záhradné chatky pre návštevníkov. Majiteľ dostal dobrý nápad postaviť v záhrade záhradné domčeky na ubytovanie, spolu okolo 10 jednotiek. Od seba boli oddelené len jednoduchými drevenými stenami. Takže  to boli  v podstate samostatné izbičky so spoločnou susednou stenou. Každá izbička bola asi 6 m2, s manželskou postelou, mini chladničkou a menšou úložnou skrinkou. Je to priestor, akurát tak na vyspanie, lebo miesta je málo. Na pár dní to bolo fajn, ale ako som zistila, boli tu ľudia, ktorí takto žili dlhodobejšie. Ráno sa vydajú do práce a večer sa vrátia. Nepotrpia si natoľko na súkromný priestor ako my v Európe.  Prekvapivo, spoločná kuchyňa bola vždy čistá a uprataná. Každý si po sebe hneď poumýval a odložil riady. Podobne sa to týkalo aj troch kúpeľní. O tieto sa starali majitelia. Celkove môžem povedať, že ubytovnie a zariadenia v Paname  boli výnimočne čisté. Zamestananci hotelov tu upratujú svedomito.

 

V Boquete, Chiriquí.

Môj posledný výlet v v Paname ma zaviedol do hornatého Boquete a pokračoval na ostrovy Bocas de Toro.

Boquetes je príjemné zalesnené mestečko vo výške cca 1200 m n. m, obľúbená rekreačná oblasť pre domácich i zahraničných. Počasie je oproti ostatným častiam krajiny veľmi mierne až jarné. Príjemné su najmä chladnejšie rána a nočný prefukujúci vetrík. Počas noci nebola potrebná klíma, čo som zvlášť uvítala. Boquete ma v mnohom príjemne prekvapilo - svojou polohou, krásou a úžasnou farebnosťou kvetov. Samotné mestečko leží v kotline obkolesenej hornatým kopcovitým terénom, v tieni vypínajúceho sa vulkána Baru.

Prišla som sem koncom marca, čo je ešte  čas suchej sezóny, ale  vo vzduchu bolo už cítiť prichádzajúcu  sezónu dažďa, keď tu prší denno denne – a to od polovice apríla až do októbra. Ubytovanie som mala v hosteli ʹSpanish by the Riverʹ. Z mojej izby bol príjemný výhľad do záhrady a na prvý pohľad bolo vidno, že niekto sa tu o rastinky naozaj stará. Jedným pozoruhodným stromom s veľkými žltými kvetmi visiacimi smerom dolu boli anjelske trumpety –  stačí si ich vraj položiť pod vankúš  - a spánok je zaistený. Nuž, v trópoch sú farby, chute a intenzita rastlín ďaleko silnejšie.

Boquete je mestečko, kde to prekvitá kávou. Káva kvitne malými bielymi kvietkami, ktoré sa samo opeľujú, keďže majú tyčinky aj čapíky. Pôvodné druhy sem boli privezené z Etiópie a tunajšia teplá klíma v kombinácii s horskými stráňami káve zvlášť prospievajú. Farmári sa upriamujú hlavne na špeciálne druhy ručne zbieranej kávy s mimoriadnou kvalitou. Súčasťou turistického programu je návšteva fariem a možnosť nahliadnuť na proces prípravy a praženia. Dozretý plod kávy má červenú sladkú dužinu a dá sa jesť. Pestuje sa tu najmä arabika a robusta, vo vysokých polohách aj káva Geisha, ktorá sa vo svete predáva za šialené ceny. Kávové plantáže sú relatívne malé a hornaté a tak sa uprednostňuje ručné zbieranie pred mechanizáciou. Pracovnú silu poskytujú miestni domorodí obyvatelia. Sú veľmi skromní, mierni  a poväčšine  utiahnutí v svojej rodine. Nosia farebný odev a ich ženy dlhé tradičné šaty s výšivkami.

 Na uliciach sa vyskytuje množstvo turistov. Mnohí z nich si Boquete zvolili za miesto pre život - je to pomerne kľudné mesto vhodné na oddych a pomalý život, obkolesené krásnou prírodou a spleťou turistických chodníčkov.

 

Bocas de Toro.

Ďalšie známe turistické centrum je Bocas de Toro vzdialené 4 hodiny jazdy minibusom z Boquete. Minibus nás vyložil v Almirante a odtiaľ sme sa presunuli vodným taxíkom na ostrov Colon. Plán bol, že posledné dovolenkové dni strávim na slnečnej, piesčitej pláži s kúpaním sa v teplej vode. Nakoniec táto časť programu mi akosi nevyšla. Počasie bolo upršané, s prehánkami, väčšinou oblačno. Navyše, hlavný ostrov Colon nemá takmer žiadne pláže, ulice pôsobili trocha ošumelo a vysoká vlhkosť vzduchu bola na zadusenie.

Časť týchto pocitov sa určite dá pripísať tomu, že zdravotne som sa necítila najlepšie,  ale môj celkový dojem bol, že Bocas je viac výletné stredisko per mladých na povyrazenie si a zabevenie sa na diskotékach. Nakoniec som však bola rada, že som spoznala aj tento kút Panamy, hoci ma neoslovil natoľko ako San Blas ostrovy.

 

Už ma čaká len nostalgické balenie a dlhý let domov. Zažila som tu úžasný čas, spoznala viacerých cestovateľov a mala možnosť porovnávať  život tu a ten u nás v Európe…..Mnohé situácie, aktivity, zážitky sa vyvinuli inak ako som plánovala… na všetko však budem dlho spomínať..…Môžem vrele odporúčať najmä tým, čo sa neboja teplého slnka a trocha nepohodlia….

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bývalý vodič nákladného auta: Preťažujú sa bežne

Ak sa rozkýve auto, treba pribrzdiť, hovorí.

Benátkam už ani Mojžiš nepomôže. Mesto sa potápa

Povodne sú najhoršie za polstoročie.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Tlačovka Harabina a Kotlebu? Primáti sa rozišli

Na prepadnuté hlasy Harabina sa nespoliehajme.


Už ste čítali?