reklama

Dopis od študenta.

Noc v Lusake prišla rýchlo. O štvrtej ešte bolo svetlo, ale o piatej sa už stmievalo. Len ťažko bolo rozoznať kadiaľ vedie chodník. Pouličné svetlá v okrajových štvrtiach nie sú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Vlastne ani chodník tam nie je. Cesta je ako tak vyasfaltovaná, ale na chodníky už financií nezostalo. Keď prši, čo je v období dažďov pomerne často, z chodníka zostane len rozmoknuté blato. Čas stmievanie je tiež dôležitý. Za svetla je chodenie po uliciach pomerne bezpečné. Keď sa zotmie, je ďaleko rozumnejšie použiť taxík. Pozdľž ulíc sa motajú hlúčky ľudí, vymieňajú si klebety, bavia sa, iní sa rýchlym krokom ponáhľajú domov. Pri niektorých chatrčiach praská oheň a prikrčení domáci si zohrievajú jedlo, či opekajú klások kukurice. Neskôr sa ulice takmer celkom vyprázdni. Iba odniekadiaľ z dedín sa tiahne spev a bubnovanie bubnov až do hlbokej noci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas návštevy Lusaky nás rodičia jedného zo školských detí pozvali na večeru k nim domov. Bývali v osade Kalinga Linga v hlinenom dome s vlnitou plechovou strechou. V kúte bolo otvorené ohnisko s otvorom v streche na odvedenie dymu. Dymu však bolo dosť. K večeri bola fazuľa, ryža a povestná kukučiná kaša. Domáci spomenuli, že počas minulých rokov, bola neúroda, a tak bola kukurica dovezená z Ameriky, ale s úplne inou chuťou, farbou a vlastnosťami, na akú sú zvyknutí. Po večeri nám ich desať ročný syn Chimuka ukázal zbierku svojich malieb. Boli na nich veselé farby polí, slony, žirafy, a zvieratá z pralesa. Keď som sa ho spýtala, čo kreslí teraz, Chimuka mi ukázal rozrozpracovanú kresbu na školskú súťaž, ale povedal, že musí počkať, až bude mať zase peniaze na farby. Ak však vyhrá v škole súťaž, tak si nakúpi farieb na niekoľko mesiacov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Škola, kde chodil Chimuka bola v najchudobnejšej oblasti Lusaky, nazvanej Kalinga Linga. Deti tu chodili do školy len vďaka tomu, že Univerzita sv. Alžbety z Bratislavy platila lokálnym učiteľom platy a miestny katolícky kostol poskytol priestory pre žiakov. Plat pre uciteľa bol okolo 180 dolárov za mesiac a keďže škola mala okolo 4-5 učiteľov, tak náklady na platy boli ca 900 dolárov mesačne. Okrem bežných predmetov sa tu vyučovala aj angličtina, športy, futbal, umelecké predmety a hudba. Deti sem chodili s nadšením. Bola to pre nich jediná alternatíva k potulovaniu sa po ulici. Tu našli svojich rovesníkov, s ktorými sa mohli pobaviť a občas im učitelia ponúkli niečo na zjedenie.Bola som fascinovaná najmä počtom výrobkov, malieb, kresieb a ozdôb vystavených po triedach. Malí artisti ich dokázali vyrobiť z odpadových materiálov. Nič sa tu nevyhodilo, spotrebovali sa rolky zo stredu toaletného papiera, štuple z fľaší, všetky zvyšky textilných materiálov, kamienky, drevo, doštičky….

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu


 
Keď som prišla po prvé do školy, deti ma zaplavili tisíckami otázok. Niektoré okolo mňa poskakovali, ďalšie sa pritúlili a zvedavo na mňa upierali svoje tmavé očká. Iné ma ťahali za ruky, aby som sa zapojila do ich hier. Všetko tu len tak hýrilo energiou a nespútanou vôľou využiť každú chvíľu dňa. Našli sa tu aj tiché, chudorľavé deti, na ktorých bolo hneď vidieť, že nie sú v poriadku. Lieky a lekár však nie sú zadarmo a rodičia návštevu lekára odďalovali ako sa dalo…

V štvrti bola miestna klinika, postavená z charitatívnych peňazí. Táto spočiatku poskytovala ošetrenie pre chudobných zdarma, postupom rokov sa však klinika sústredila na platiacu klientelu a služby pre chodobných zredukovala len na jeden deň v týždni. Nakoniec sa aj táto služba pozastavila, nakoľko klinika bola predaná indickým lekárom. Klinika, pôvodne postavená za charitatívne peniaze, bola predaná za zisk, ktorí si ponechali súkromní podnikatelia. Nejako sa do 'Zmluvy o projekte' dostal malý print, umožňúci odpredaj po piatich rokoch...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predajom kliniky sa zdravotná situácia detí skomplikovala. Nakoniec sa podarilo presvedčiť jedného z indickéch lekárov, aby naďalej ošetroval deti v areáli školy. Lekár súhlasil, že bude zdarma prehliadať a liečiť deti v Kalinga Linge a predpisovať im lieky. A tak sa deti každú druhú sobotu zhromaždili pred malou miestnosťou, z ktorej si doktor spravil ordináciu. Lekár prehliadol všetky deti, vysvetlil im čo im robí, ukázal im aké prístroje používa. Občas im nazrel do oka, či do ucha, omakal bruško, ak žiaka niečo bolelo. A odporúčil ďalšie vyšetrenia, ak považoval za potrebné použiť rőngen, či urobiť ďalšie testy. Tieto služby však už museli byť zaplatené. Deti sa na lekárov príchod vždy tešili, bola to pre nich významná udalosť a po prehliadke si ešte zahrali futbal, či skákanú na dvore. 
 
Veľkou udalosťou pre deti z Kalinga Linga bola príprava umeleckej výstavy v areáli súkromnej Francúzskej školy. Táto výstava bola spojená s tanečným a muzikálnym predstavením detí. Umelecká vystáva bola naviac odmenená finančnou odmenu pre tri najlepšie vystavené diela. Deti z Kalinga Linga spravili na hosťujúcu školu veľký dojem. Riaditeľ a vedenie súkromnej francúzskej školy boli nadšení. Výsledkom bolo, ze francúzska škola ponúkla deťom z Kalinga Linga možnosť spolupráce na spoločnom muzikálnom projekte, a k tomuto ponúkla aj finančné prostriedky. Nemusím hovoriť, koľko povzbudenia a nadšenia to prinieslo deťom z Kalinga Linga. Predstavenie si vyžadovalo veľa práce navyše, najmä zo strany učiteľov a všetkých zúčastnených, včítane mojej priateÍky Zuzky, vďaka ktorej bola spolupráca zorganizovaná. K vystúpeniu bol pripravený aj propagačný materiál s informáciami o Kalinga Linga škole napomáhajúci so zbierkou pre miestne deti. 

 Niekoľko mesiacov po návrate domov som dostala zo Zambie pozdrav. Môj malý priateľ Chimuka mi poslal obrázok slona, ktorého vystavil vo Francúzskej škole. K darčeku bol pripojený aj dopis. Písal, že toto bola najlepšia akcia, na ktorú si v škole pamätá. Jeho kresba vyhrala tretiu cenu, dostal za ňu dvadsať dolárov. Povedal, že to bolo super. Lepšie, ako Vianoce, lebo jeho mama mohla kúpiť topánky pre jeho dvoch bratov, aby aj oni mohli chodiť do školy. Ešte mu zostalo dosť na temperové farby a na kreslenie ďalších obrázkov. Len nevie, či ešte bude niekedy ďalšia vystáva, lebo škola má teraz málo peňazí. Už nehrajú futbal, lebo pán učiteľ odišiel. Ani menšie deti nemá kto učiť. Škola je teraz otvorená iba pol dňa. A to je veľmi veľká škoda…. 

Ubehol další rok a podľa posledných správ bola škola nakoniec celkom zavretá. Nejako sa tento projekt v Zambii nepodarilo udržať. Často sme o tom rozprávali s mojom priateľkou Zuzkou, ktorá na tomto projekte istý čas pracovala . Prišli sme k záveru, že aby mohla škola ako-tak fungovať bolo by potrebné zaplatiť platy pre učiteľov. Našlo sa aj niekoľko dobrých duší ochotných prispieť na tieto platy. Ale nakoniec banka v Zambii robila prieťahy a nedovolila učiteľom vybrať peniaze. Pridali sa ďalšie komplikácie, postupný odchod nezaplatených učitelov a nakoniec sa o projekt nemal kto dostatočne postarať.

A tak som so smútkom musela svojmu malému priateľovi z Lusaky napisať, že ďakujem za kresbu a budem ju mať stále na stene. Ale či bude ďalšia súťaž, mu naozaj neviem povedať. 

Charitatívne projekty sú ako všetky ľudské úsilia. Plné emócií, zvratov, pozitívnych motivácií, ale aj lepších či horších úmyslov. Na čom nakoniec záleží je, koľko pozitívneho prinesú do života ľudí, ktorým pomáhame. Nie sme to iba my, čo dávame. V konečnom dôsledku, každá naša činnosť je vzájomná interakcia všetkých zainteresovaných. Učíme sa jednať, a prinášať úsmev do života iných...A oni ho dávajú nám...

Deti boli plne nadsenia a inspiracie.
Deti boli plne nadsenia a inspiracie. 
V skole sa dievcata ucili sit.
V skole sa dievcata ucili sit. 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
(zdroj: Fotky od S. Uhrinovej, a Z. Kajanovej.)
Stanka tara Uhrinová

Stanka tara Uhrinová

Bloger 
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Život ma priviedol k tomu, že spoznávam ludi, a cez nich aj seba. Cestujem, píšem, zaujímam sa o ezoteriku, prírodu, šamanov a sily, ktoré hýbu našim životom. Zaujímam sa tiež o masáže, terapie a prírodné liečivá a vitamíny, ktoré pomáhajú ľudom udržiavať si rovnováhu organizmu. Priviedlo ma to k ríši rastlín tentoraz pod vedením šamanov v peruánskej Pucallpe. Rastliny majú pre nás neuveriteľne liečivé a detoxikačné účinky a postupne sa stali súčasťou môjho života. Mojim hlavným záujmom je dosiahnutie zdravie a pohody, radosti a pocitu prirodzeného šťastia a naozaj verím, ze rastliny nám v tomto úsilí pomáhajú. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu