Tri mesiace som vydržala bez cestovania a už ma to zase niekam ťahá, niekde, kde sa dá zohriať. Lacné predsezónne letenky do Turecka som akosi premeškala, a tak len nešťastne listujem medzi ponukou letov, ktoré odchádzajú do letovísk z Manchestra. A je tu jeden lacný let do Splitu. Niečo mi podskočilo v srdci a už som vedela, že je to práve to, čo hľadám. Pred pár rokmi som tam strávila úžasnú dovolenku so svojimi synmi, tak je čas prezrieť si znova kúty tohto starobylého mesta a zaspomínať si...
Split je druhým najväčším chorvátskym mestom. Je tu veľa priemyslu, chaosu, dopravy. A taktiež veľký prístav odkiaľ odchádzajú kompy a trajekty na susedné ostrovy - Hvar, Brač, Šoltu a Čiovo. Split leží na Jadranskom pobreží v Strednej Dalmácii na Splitskom polostrove. Z troch strán je obkolesený pohoriami - zo severu pohorím Mosor, zo severozápadu Kozjakom, a z východu pohorím Perun. A práve tieto pohoria spôsobujú, že Split je vystavený menej stálemu počasiu a silným vetrom známym ako bora a jugo- spôsobenými premiešaním vzduchu s rozdielnou teplotou nad pohoriami a s tými, čo prúdia z mora. Ako mi vravia domáci, v Splite je veľmi ťažké predpovedať počasie čo i na jeden deň. A skutočne sa v prvý deň budím do búrkového počasia, obloha je zatiahnutá dramatickými mrakmi a celé mesto je zahalené miernym oparom. Neskôr sa spúšťa výdatnejší dážď. V tom okamihu sa zjavujú desiatky dáždnikov a ulice sú v okamihu akoby posiate farebnými hríbikmi striešok dáždnikov. Na rohu si sadám pod veľký rozprestretý pouličný parazol a dávam si prvú dalmacínsku kávu, pozerujúc po chodcoch náhliacich sa po rozmoknutých uliciach.
Obdivujem neskutočne krásne historické centrum obohnané starými mestskými múrmi. Priamo v strede sa nachádza Diokleciánov palác. Založil ho na sklonku 3. storočia rímsky cisár Dioklecián. Časti Diokleciánovho paláca a pôvodných obydlí sa počas storočí zmiešali s novšou zástavbou a dnes tvoria centrum mesta, ktoré je od roku 1979 zaradené v Zozname Svetového dedičstva UNESCO. Zostupujem do podzemnej časti rozsiahleho paláca, kde sú obchodíky s drobnými suvenírmi a bižutériou. O niečo ďalej zamierim do Billy a prekvapia ma prekrásne klenby pôvodnej budovy, ktorá sa mieša s moderným interiérom a tradičným vybavením obchodu. Len predavačky sú presne také ako u nás. Chýba im úsmev a ešte nedokončia kalkuláciu jedného zákazníka a už začínajú účtovať ďalšieho, bez toho, že by si prvý zákazník stihol dať do tašky svoj tovar. Nuž, za úsmev sa predpokladá extra príplatok.
Prechádzam sa malebnými uličkami bývalého paláca. Dodnes sa v týchto priestoroch zachovalo okolo 280 obytných domov a obchodíkov. Fotím si južné krásne vypracované priečelie, ktoré sa nachádza zo strany prístavu a móla. Zachovalé múry sú z bieleho kameňa. Základný materiál pochádzal z blízkeho okolia: biely vápenec bol dopravený z ostrova Brač a časť aj zo Segetu pri Trogire. Tehly sa vyrábali v dielňach v okolí. Stavba paláca ako celku sa vymyká vplyvu klasickej rímskej architektúry. Navyše sa v priebehu storočí mnohé prvky, domy a vežičky prestavali podľa rôznych období. Pôvodný zámer paláca bolo spojiť prvky pevnostného hradu s luxusným pohodlím prináležiacim Diokleciánovej rodine. Mimochodom bol to snáď jediný panovník v histórii, ktorý sa dobrovoľne rozhodol odstúpiť zo svojej funkcie. (Alebo v tom boli intrigy? Kto už dnes vie?) Mohutné steny sú široké 2 m a spevnené viacerými vežami. Hradná stena mala štyri brány (zlatú, bronzovú, striebornú a železnú). Dnes je priestor vo vnútri hradieb hlavným srdcom mesta. Kypí to tu životom, kaviarničkami, obchodíkmi a trhmi. Jednoduchšie stánky a trhy sú najmä po vonkajších stranách hradieb. Okolité domy v blízkosti hradieb, najmä v okolí prístavísk si zachovali pôvodný kamenný štýl a tiahnu sa kľukatými, v niektorých častiach strmo stúpajúcimi uličkami. Spodné poschodia domov sú z neomietnutého kameňa, omietnutá je iba horná časť budov. Stavia sa tu veľa a každá voľná izba sa samozrejme využije na prenájom pre turistov.
Na ďalší deň sa vydávam do rekreačného parku Marjan v juhozápadnej časti polostrova. Počasie mi už praje viacej a na ceste sa ku mne pridávajú dve spolubývajúce z hotela. Pôvodne sme zamýšľali len menší výlet, či prechádzku ku najbližšej pláži, ale nejako nás to odklonilo ku vrcholu parku a tak sme po krásnych lesných cestičkách putovali vyše hodiny. Z vyhliadok Marjanu je nádherne vidieť more a jachtársky prístav s mierne sa pohupujúcimi loďkami. Po dlhšom putovaní po lesných cestičkách sme nakoniec dorazili aj na pláž. Na kúpanie to zatiaľ nebolo, ale slnce príjemne hrialo a oddych po túre bol vítaný.
V posledný deň som si išla popozerať menšie historické mestečko Trogir. Toto mesto má podobný štýl a výstavbu ako Split, ale vládne tu domáckejšia, kľudnejšia atmosféra. Prístavisko a priľahlý parčík majú spústu lavičiek vhodných na relax a pozorovanie lodí. Miestne trhovisko ponúka farmárske výrobky, ovocie, zeleninu a drobné umelecké výrobky. Skrátka sezóna – nesezóna, všetko je tu už v plnom prúde.
