Po stopách Dana Browna. Alebo: Čo má spoločné ovca Dolly s Da Vinci kódom?

Autor: Stanka tara Uhrinová | 25.3.2016 o 8:23 | (upravené 25.3.2016 o 12:40) Karma článku: 8,37 | Prečítané:  3179x

Príbehy z gréckej mytológie sú nám predkladané od detstva, akosi podvedome v nich hľadáme ideály lásky, priateľstva a nerozlučnosti. A nadovšetko odvahy a slobody v zmýšľaní a činoch.

Až nedávno sa mi dostala do ruky kniha Dana Browna a zostávam fascinovaná rozprávaním o Márii Magdaléne, ktorá, akosi nadväzuje na príbehy významných žien a bohýň v našich tradíciách. Vzápätí sa mi obrazy iných bohýň vynárajú pred očami. V Egypte je to Isis, v Indii Shakti, v Tibete Tara. Plus v starom Grécku je celá plejáda gréckych bohýň so svojimi hrami a zábavkami. Len u nás, v modernej cilvilizácii nie je nič, žena bola zabudnutá, vytlačená do kúta a umlčaná. Posledných päť miliónov odvážnych žien bolo upálených počas stredovekej inkvizície. Odvtedy žijeme v dobe, kde prevažuje dominancia mužov. Toto bola hlavná myšlienka z Da Vinci kódu, ktorá ma zanechala v zamyslení, že naozaj niečo také sa udialo. Danova kniha nie je len thriller. Podarilo sa mu vykresliť obraz, kto sme, ako ľahko sme tvárniteľní a ovplyvniteľní obrazmi z minulosti, ktoré si vytvoríme a nesieme zo sebou. A ako dlho trvá, kým sa v ľudskej spoločnosti podarí niečo zmeniť. Každá zmena a nový vplyv je možný len za pôsobenia mnohonásobného prelínania toku ľudských myšlienok. Tieto, následne môžu opäť zmeniť obraz našich tradícií.

V myšlienkach si premietam svoju prvú návštevu Rosslynskej kaplnky, tej, čo bola popísaná v súvislosti s hľadaním grálu v novele Da Vinci kód. Bola som tam to o niekoľko rokov pred tým, ako bola uverejnená Dana Browna kniha. Sprevádzala som priateľa, ktorý sa zaujímal o históriu templárov a kvôli povestiam o svätom grále zavítal do Edinburgu. Keďže som tam v tom čase bývala, s nadšením som ho sprevádzala do blízkej dedinky. Stáli sme na križovatke pri dedinke Rossyin a rozhodovali sme sa, čo si pozrieť prvé: starovekú Rosslynskú kaplnku spojenú s povesťami o rytieroch Templároch, alebo prvú klonovanú ovcu Dolly, vyliahnutú v neďalekom Rosslynskom inštitúte. Nejako to vyhrala Dolly, možno preto, že známy si chcel neskôr v kľude vychutnať druhú časť výletu. Ja som si rozhodne nedala ujsť vidieť výsledky najmodernejšej genetiky. Dolly bola prvá ovca naklonovaná z dospelej bunky a je dôkazom toho, že z jedinej dospelej bunky sa môže vyvinúť živý organizmus.  A tak sme ju navštívili prvú. Fotografia slávnej ovce obletela celý svet a úspech tejto práce pootvoril dvere ďalším výskumom, v neposlednom rade tomu, ako z buniek nášho vlastného tela naklonovať nové orgány. Ovca Dolly mala počas života šesť vlastných potomkov, žiaľ dožila sa iba šiestich rokov.  Dnes jej telo odpočíva v Škótskom národnom múzeu v Edinburgu.

Naša ďalšia prehliadka viedla do Rosslynskej kaplnky, kde sa dozvedám zasvätené informácie od človeka, ktorý štúdiu templárskych dejín venuje veľa času. V kaplnke z 15. storočia je doslova každý centimeter kamenných stien zdobený ornamentami, mytológiou a symbolmi. Zastavujeme sa pri dvoch pilieroch a známy mi rozpráva príbeh:

“Traduje sa, že jeden z pilierov bol zhotovený a vyzdobený  učňom, na základe inšpirácie zo sna, ktorý sa mu prisnil. Keď bol pilier dokončený, učňov majster zahorel takou závisťou a nenávisťou k učňovi, že učňa napadol a na mieste ho zabil.”

Celá Rossyinská kaplnka je postavená len z kameňa a je bohato vyzdobená. Vytáčam hlavu dohora a obdivujem bohatú výzdobu stropu, nádherné plochy ruží, ľalií a hviezd, tak ako som to neskôr našla popísané v Brownovej knihe. Pozerám na krásne vyrezávané príšerky, nazývané zelení muži, ktorých nezbedné tváre sa smejú na mňa takmer  zo všetkých stien, s výnimkou Dámskej kaplnky.

 

Moje znalosti o templároch a slobodomurároch sú dosť len sporadické a tak bolo zaujímavé si večer vypočuť rozprávanie môjho známeho, ktorý ma v skratke oboznámil s myšlienkami križiackych výprav. Templári a slobodomurári sa spomínajú ako zvláštna vrstva, ktorá mala svoje tajomstvá a výsady. V neposlednom rade to bola ich výsada cestovať (udelená pápežom) a teda mohli vidieť a poznať viac ako bolo možné bežnému obyvateľstvu. 

V Rosslynskej kaplnke ma zaujala najmä výzdoba stien. V Danovej knihe sa spomína historické prepojenie medzi kresťanskými symbolmi so symbolikou z dávnejších dôb. Mnohé symboly v kaplnke pochádzajú z paganskej doby - teda doby pred kresťanským náboženstvom, alebo zo symboliky starého zákona. Kresťanstvo mnohé symboly prebralo a tak sa tradície navzájom premiešali.

Navyše, Ježiš, ako malé dieťa, prichádza so svojimi rodičmi práve do Egypta. A tak je pravdepodobné, že aj on bol ovplyvnený jednak starožidovskými ale i staroegyptskými filozofiami. Staroegyptská kultúra je poznačená vplyvom nezávislých a nebojácnych žien a bohýň. Filozofia Egypťanov nesie v sebe princíp duality - tvorenia spočívajúcej v mužskej a ženskej energii. V starom Egypte nachádzame božské dvojice ako Ptah a Sekhmet, Isis a Osiris, Seth a Nepthys. Isis a jej manžel Osiris predstavujú svetlú zložku, zatiaľ čo  Seth a Nepthys predstavujú animálnu zložku človeka, ktorá odďaľuje ľudskú spiritualitu. Obe zložky však v sebe zahŕňajú to, čo je nám ľudom dané. Spomeniem bohyňu Isis, ktorá so svojimi roztiahnutými krídlami vnáša do vnútorného sveta človeka emócie vo forme intuície, inšpirácie, prežitia extázy a lásky. 

Danova novela mi znova pripomenula Rosslyn - a hľadanie svätého grálu. Svätý grál je možno viac ako poklad z minulosti. Grál sa stal tiež symbolom. Možno je to hľadanie pravdy, hľadanie toho čo bolo a toho, kým ľudstvo raz bude. Je to cesta za poznaním nás samých. Táto cesta nás vedie oboma smermi - do minulosti ako aj do budúcnosti. A tak mi nejako Rossyin dáva najavo, ze naša minulosť je stále prítomná v nás. Neustále nás nadchýna heroizmus, prastaré príbehy a mytológie, zrkadliace sa v umení, vo výzdobe, v nástenných maľbách. Plátno Da Vinciho Mona Lisy nesie v sebe ukryté symboly, ktoré smerujú hlbšie do prastarej mytológie - k Bohyniam z Egypta a Grécka.

Na týchto povestiach a príbehoch je úžasná bohatá škála ľudských emócií. Súhra a spolupráca, súťaženie mužov a žien.  Hrdinky sú hrdé a krásne a rovnoprávne so svojimi mužmi. Tak to bolo v Grécku, v Egypte a starom Ríme.  Dnes prišiel čas si tieto mýty znova uvedomiť. Da Vinci kód nám pripomína, že je čas objavovať zabudnuté, je čas vrátiť sa späť a poopraviť si obraz o tom, kto sme. .

Naša ľudská história je ako veľká studňa. Nazrieme do nej a niečo sa v nej zrkadlí. Odráža sa v nej naša tvár a súčasne tisíce ďalších tvári. Všetky obrazy sú v pohybe, zrkadlia sa, čeria sa, s každým naším pohybom sa obraz na hladine mení.  Znova a znova sa rozčerí a keď čerenie utíchne, odraz z vody je iný.  Dnes som tiež do tejto studne poznania nazrela očami Dana Browna. Zrkadlila sa v nej naša minulosť, tak ako ju vidíme z pohľadu dneška, niečo sme k nej pridali, niečo odobrali. Dotvorili sme ju svojou fantáziou, a novým pohľadom - tým, ako svet vnímame dnes. A zo studne poznania nám naďalej kývajú krásne bohyne, Sirény nás stále vábia svojim zvádzaním a kúzlom a niekde v kúte studne sa taktiež zrkadlí obraz ovce Dolly, ktorej tichý bľakot nás vedie novou cestou do budúcna. 

Občas sa stane, že miesta, činy, udalosti sa pretínajú v jednom bode.  A z tohto bodu máme možnosť nazrieť do dávnej minulosti a v tej minulosti sa čeria už zárodky novej budúcnosti.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?