reklama

Karnak a Luxor – mestá, kde kamene dýchajú minulosťou.

Staroveký Egypt a obrady...Tajomstvá bohov a záhady faraónov. Toto všetko sa skrýva v ruinách starobylého Egypta. Je to 5,000 rokov stará kultúra, ktorá formovala náš vývoj, naše zmýšľanie a ovplyvnila naše názory a postoje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

V tejto krajine sa skrýva dedičstvo Arabov, Židov, Sumerov, Feníčanov, Asýrčanov. Stretávajú sa tu a premiešavajú dejiny všetkých troch kontinentov, dejiny svetových náboženstiev, starého a nového testamentu, myšlienkove prúdy, ktoré sa stali základom na vytvorenie našej súčasnosti. 

Návštevu Luxoru a pyramíd som už viac krát plánovala a potom znova odložila. Zhodou okolností sa moje plány plnia práve teraz, ku koncu roka 2015. Vyberám sa na cestu po Egypte v strede decembra, takže teploty sú mierne a veľmi príjemné. V lietadle do Marsa Alam je zaplnených len niekoľko radov sedadiel odvážnymi cestujúcimi, krorí si idú užiť trocha slniečka napriek nepriaznivým udalostiam v Egypte, najmä po nešťastnom atentáte na ruské lietadlo. Mnohé budovy, autobusové stanice a rekreačné oblasti tu doslova zívajú prázdnotou. V Káhire bola vybudované prekrásna presklená autobusová stanica, a keď som sa tam cestou z Káhiry zastavila, napočítala som sotva desať cestujúcich. Hotely, rezorty, múzeá, okolie pyramíd - to všetko zíva prázdnotou. V okolí pamiatok sa tmolia len stovky domácich pouličných obchodníkov a vlastníci povozov a tiav, ktoré nemajú koho voziť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Prázdna autobusova stanica.
Prázdna autobusova stanica. 

Niki Air ma priváža na novo vystavené letisko v Marsa Alam. Neskôr zisťujem, že toto nebola najšťastnejšia východisková poloha na cestovanie po Egypte, keďže sem nechodia takmer žiadne pravidelné autobusové linky. Tie sú v Egypte dosť lacné. Nezostáva mi nič iné, ako objednať si taxík do Luxoru. Skúšam tri rôzne miestne spoločnosti, a nakoniec končím s cenou 100 Euro. Po štvorhodinovej jazde autom po púštnej Sahare prichádzame do slnkom zaliateho Luxoru. Teplota v meste je veľmi príjemná. Cez deň sa teploty pohybujú okolo 25 až 27 stupňov. V podvečer sa však náhle schladí a keď zapadne slnce, tak teplota klesne o viac ako desať stupňov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ubytovávam sa v menšom hotelíku s menom Bob Marley, ktorý je jednoduchý, ale útulný. Miestny manažér Omar tu robí veľmi dobrú pácu a pomáha nám so všetkými našimi prianiami. Využívam Omarovu ponuku a pripájam sa k prehliadkam mesta spolu s niekoľkými ďalšími turistami – býva tu niekoľko mladých Japoniek, ktoré študujú arabčinu v Káhire a pridáva sa k nám jeden Kórejčan. Náhodní spolucestujúci sú nesmiernym zdrojom informácií o tom, čo sa oplatí vidieť a ako sa najlepšie premiestniť z miesta na miesto – keďže ich informácie sú oveľa aktuálnejšie a často presnejšie ako sa dá nájsť na internete. A navyše čas s nimi strávený je často príjemný a zábavný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasledujúci deň po príchode do Luxoru mierim spoločne so spolucestujúcimi do východnej časti Luxoru. Luxor je rozdelený riekou Níl na východnú a západnú časť – na jednej strane prebiehal aktívny život a na druhej strane bolo mesto večného odpočinku. Začíname prehliadkou Veľkého Ammonovho chrámu v Karnaku.  Je to rozľahlé posvätné miesto, s mohutnými stĺporadiami, a viacerými chrámami na výstavbe ktorých sa podieľalo viacero faraónov. Svojim podielom prispela aj kráľovná Hatšepsut. Za jej vlády boli postavené tri obelisky, z ktorých sa dnes do neba vypína už len posledný. Celá stavba pôsobí tajomne a veľkoryso. Areál chrámov sa rozprestiera na ploche osemdesiat hektárov. Po strane sa nachádza posvätné očistné jazero a menšie bočné chrámy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Kráľovná Hatšepsut bola jediná žena, faraónka, panujúca v starovekom Egypte. Za jej vlády bolo postavených viacero chrámov a podľa všetkého bola povestná aj cestami do susedných kráľovstiev. Na svojich výpravách je zobrazovaná ako sa vracia so svojim sprievodom do Egypta s nákladmi stromov. Stromy boli v starom Egypte považované za najvzácnejší dar. Neskôr si v múzeu čítam, že sarkofágy zhotovené z dreva si mohli dovoliť len tí najváženejší a najbohatší. Vraj sa cenili ešte viac ako sarkofágy z kameňa a zo žuly.

Prechádzam sa stĺporadiami a cítim úctu a obdiv. Veľká stĺpová sieň je tvorená mohutnými piliermi, na ktorých bola klenba, ktorá je dnes už rozpadnutá. Stĺpy sú husto popísané hieroglyfmi a kresbami, každý nápis, či písmenku predstavuje dokonalú malú kresbičku.

K hlavnému chrámu vedie povestná alej sfíng, ktorá bola kedysi dlhá vyše kilometra, dnes je to len niekoľko sto metrov. Sfingy majú baranie hlavy a rohy - Ammonove symboly. V popredí hlavného chrámu sa vypína obrovská socha Ramzesa I. so svojou ženou Nefertiti. Nefertiti je proporciou k veľkému Ramzesovi oveľa menšia. Nič to zato, na fotke som popri nej ďaleko najmenšia ja.

Obrázok blogu

Prechádzame chrámom cez tri nádvoria až k vnútornému chrámu, kde kňazi vykonávali posvätné rituály. V minulosti bol chrám uzavretý klenbami a prenikalo sem len málo svetla, takže atmosféra bola vhodná na meditácie a kontemplácie. Starí Egypťania vraj poznali mnohé metódy sústredenia a kontemplácie, ktorý im umožňoval silný pocit vedomia a pochopenia podvedomých súvislostí. Dnes sa stav tmy, ticha a izolácie využíva v dunkel terapii.

Na záver sme sa zastavili pri posvätnom jazere, ktoré sa trblietalo a čerilo v popoludňajšom slnku. Po ceste naspäť sme ešte nazreli do bočného chrámu Ramzesa III., kde som si chvíľu posedela v tieni, predtým ako som sa vydala na cestu von, kde ma hneď obklopil zástup neodbytných predavačov. Nakoniec som to psychicky nezvládla a kúpila od nich sošku, ktorá ma ani dáko zvlášť nevábila.

Poobede máme naplánovanú cestu felugou po Níle. Prekvapivo je to plachetnica s dvoma veľkými plachtami, tak sa teším, že strávim trocha času na originálnej plachetnici. Je mierny vetrík a tak Egypťania veľmi rozumne využívajú silu vetra na plachtenie hore aj dolu po Níle a ide im to veľmi profesionálne. Po ceste sa zastavujeme na banánovom ostrove, čo je v podstate farma, kde domáci pestujú banány, pomaranče a veľké kapustné hlavy. Domáci sú štedrí a tak sa môžme banánmi nasýtiť do prasknutia. Neskôr sa presúvame späť na plachetnicu odkiaľ sa pozerám na vidiečanov, ktorí usilovne pracujú na svojich políčkach. Život plynie pomaly, na poliach sa toho veľa nezmenilo za posledných tisíc rokov. A predsa tí, čo majú pole v blízkosti Nílu sú šťastní. Majú vodu a stravu, a voda sa tu cení viac ako všetko bohatstvo na svete. Len niekoľko desiatok kilometrov od Nílu je len púšť a skaly, ktoré sa tiahnu stovky a stovky kilometrov. Toto zistím onedlho po ceste do Káhiry, kde novovzbudovaná diaľnica prechádza stovky kilometrov po piesočných dunách. Len občas sa nájde malá oáza s občerstvením a nápojom.

Obrázok blogu

 Dnes si však užívam krásny západ slnka s pohárom mätového čaju v ruke. Slnce sa nám predvádza v celej svojej ohnivej kráse a potom sa znenazdajky sková za hory. A v tom okamžiku pocítime závan chladu a je čas ísť naspäť do hotela.

Ďalší deň nás čaká západná strana rieky, mesto mŕtvych – Údolie kráľov.

Tentoraz si na prepravu cez rieku neberieme kompu, tie boli v podstate zrušené, a od roku 2006 sa používa takmer výhradne most cez rieku, ktorý bol postavený niekoľko kilometrov hore po prúde od centra mesta Luxor. Asi po pol hodinke cesty mikrobusom sme prichádzame na druhý breh.

Zastavujeme na parkovisku pred ďalšou z egyptských atrakcií. Memnonove kolosy sú dve sediace sochy faraóna Amenhotepa III. Hoci sú čiastočne poškodené zemetrasením i drancovaním, stále sú pripomienkou bohatej egyptskej histórie. Ako obyčajne trochu si posedím v tieni a obdivujem to, čo sa skrýva za ľudským snažením.

A potom nás čaká Údolia kráľov. Už po vystúpení z autobusu pozerám na hrobky vysoko v skalách a a malé pohrebiská, kde svoj odpočinok našli nespočetní robotníci faraónskych hrobiek a niekdajší strážcovia hrobov. Dnes sa po areáli tmolí okolo dvadsiatky robotníkov s čakanmi a lopatami. V turbanoch a dlhých košeliach pripomínajú dávno zašlé časy. Skrátka faraóni majú stále svojich verných služobníkov, ktorí oprašujú ich pamätníky a držia v úcte zašlú slávu našej minulosti. Prichádzam na miesto, kde sa veľa nezmenilo. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sa tu stretávajú v jednom bode.

V priebehu stáročí bolo z hrobov ukradnuté takmer všetko. Zostalo však veľa, čo sa ukradnúť nedalo. Reliéfy, nádherné nástenné maľby, z ktorých niektoré vyzerajú tak zachovalo, ako keby boli namaľované iba včera. A v roku 1922 sa tu našiel Tutanchamónov nevyrabovaný hrob, ktorého poklady sa dnes nachádzajú v múzeu v Káhire. Aby zostalo aspoň niečo, tak egyptská vláda, zakázala vyvážať všetky kamene, historické či prírodné artefakty. A tak sa stáva, že na hraniciach turistom zhabú akýkoľvek kúpený a draho zaplatený polodrahokam, či kameň.

V údolí kráľov nám lístok umožňuje navštíviť tri hrobky. Z desiatky hrobov, ktoré sú tu je bežne pre verejnosť otvorených päť až šesť, z ktorých si môžme vybrať, ktoré navštívime. Z parkoviska nás miestny vláčik privedie k hrobom, kde sa vydávame do vnútra - rozľahlými chodbami s dvoma medzipriestormi pripomínajúcimi konštrukciu v pyramídach. Steny sú bohato zdobené maľbami a reliéfmi. Chodby sa tiahnu hlboko do zeme. Sú dlhé niekoľko desiatok metrov a na konci chodby sa nachádza miesto pre sarkofág. Poklady z hrobov včítane sarkofágov sú dnes v múzeu v Káhire.

Napriek tomu, že hrobky kráľov sú takmer prázdne, miesto má stále mystickú atmosféru. Stačí privrieť oči a predstaviť si všetkých zúčastnených, ktorí sa na stavbách hrobiek podieľali, a aj tých, čo tu našli večný odpočinok. Naokolo sa tiahne majestátna hradba kamenných kopcov, a v kopcoch vidieť menšie jaskynky tých, ktorí tu spočinuli, keď hroby budovali. Všade naokolo je dlhé tiahnuce sa údolie. Obklopuje ma ticho púšte a posledného odpočinku. Miesto mŕtvych, miesto kde sa podľa legendy prechádza z jednej strany na druhú. Miesto, ktoré spája živých a mŕtvych.

Luxor je miesto slnka, Nílu, úrodnosti, miesto, kde každý kameň má svoju históriu. Tu sa odvinul kus našej minulosti. Dávne obrazy sa vkrádajú potichúčky do našich snov...a splietajú sa s tým, čím sme dnes. Tieto obrazy dávnej minulosti, sú stále tu, a vytvárajú v našej mysli fantáziu o minulosti a možno aj budúcnosti....Nič nie je zabudnuté, naša minulosť sa skrýva v kameňoch na púšti, tak ako sa naše sny a fantázie skrývajú v nás.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Stanka tara Uhrinová

Stanka tara Uhrinová

Bloger 
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Život ma priviedol k tomu, že spoznávam ludi, a cez nich aj seba. Cestujem, píšem, zaujímam sa o ezoteriku, prírodu, šamanov a sily, ktoré hýbu našim životom. Zaujímam sa tiež o masáže, terapie a prírodné liečivá a vitamíny, ktoré pomáhajú ľudom udržiavať si rovnováhu organizmu. Priviedlo ma to k ríši rastlín tentoraz pod vedením šamanov v peruánskej Pucallpe. Rastliny majú pre nás neuveriteľne liečivé a detoxikačné účinky a postupne sa stali súčasťou môjho života. Mojim hlavným záujmom je dosiahnutie zdravie a pohody, radosti a pocitu prirodzeného šťastia a naozaj verím, ze rastliny nám v tomto úsilí pomáhajú. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu