reklama

Istanbul patrí mužom.

Istanbul je monštrum. Toto bola prvá veta, ktorú mi napísal môj priateľ, po prílete do Istanbulu. O pár dní som sa tam s ním mala stretnúť, a tak to len prehĺbilo môj záujem o toto mesto.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prvýkrát som tu bola niekedy dávno, ešte ako teenagerka, a tak mi v mysli zostali len letmé spomienky na vežičky minaretov, na dlhý most cez Bosporský záliv a na nekonečné stánky Grand bazáru s ligotajúcimi sa náramkami zo zlata, kožušinami, kabelkami a exotickými koreninami.

Dnes je Istanbul mesto, ktoré má neuveriteľných pätnásť miliónov obyvateľov, teda ako bývalé Československo dokopy. Takže mám trocha obavy ako si poradiť v tomto monštre. Prílet na letisko Ataturk airport je vcelku príjemný. Letisko je priestranné, moderné, nádherne presvetlené a z množstva obchodíkov a kafetérií je zrejmé, že Turci sú dobrí obchodníci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na pasovú kontrolu sa čaká v dlhých radoch a je tu trocha zmätok ujasniť si, kto potrebuje čo k vstupu. So slovenských pasom mám automaticky povolený vstup na 30 dní, zatiaľ čo môj priateľ s anglickým pasom si musel najprv kúpiť vízum za 25 dolárov pri inom okienku a opäť čakať v rade. Metro sa nachádza priamo pod letiskom a tak sa výťahom presúvam do suterénu a kupujem si Istanbulskú kartu, na ktorú si dávam kredit 30 lír. Táto karta je platná na všetky mestské spoje a lístok na jednu linku stojí 2.20 líry, čo je asi 70 centov. Istanbul má ešte ďalšie menšie letisko Sabiha využívané hlavne ekonomickejšími linkami ako je spoločnosť Pegasus. Lacnejšie lety sa dajú kúpiť cez Atény a Rím. Pôvodne som si myslela, že sa mi podarí nakombinovať nejaké lety, tak aby ma to vyšlo menej ako pravidelnou linkou, ale nakoniec to vzdávam a vzhľadom na prestupové časy volím len jednu linku - Turkish airlines, ktoré sa vyznačujú excelentnými službami, ponúkajú viacero filmov na palube a nie v poslednom rade jedlo a nápoj, včítane alkoholického drinku. Skrátka staré dobré časy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Letenka je tým o čosi drahšia ako podobný let do Londýna či Paríža. Trochu ušetrím na ubytovaní. Objednávam si apartmán cez booking.com vo štvrti Beyoglu. Ako obyčajne pred príchodom do apartmánu posielam dopredu sms avizujúcu môj príchod a ako obyčajne ma pred apartmánom nikto nečaká. Vyzváňam na všetky zvončeky, až mi napokon jeden sused otvára a ochotne telefonuje s majiteľom, ktorý sa za ďalšiu pol hodinku dostaví. Apartmán je fajn, aj keď vidno, že je veľmi napochytro renovovaný a ešte je tu zatečená farba z maľovky a kachličky v kúpeľni tiež nemal kto čistiť. Inak sa tu stavia, renovuje, maľuje a modernizuje do zbláznenia. Beyoglu je modernejšia časť mesta a bývajú tu prevažne turisti. Prekvitá to tu malými hotelíkmi, penziónmi a apartmánmi, ktoré sa dajú v pohode prenajať za 20-30 Euro na noc. Beyoglu má svoju osobitú atmosféru typicky turistickej štvrte, ktorej dominantou je Galata veža, ponúkajúca úžasný výhľad na okolie a Bospor záliv. Hemží sa to tu menšími obchodíkmi a reštauráciami a Beyoglu má výbornú polohu, keďže sa nachádza sa iba 3-4 zastávky od historického centra. Je to štvrť, kde zažívam pravú atmosféru tohto veľkomesta, najmä v okolí Toksim námestia. Nie je to však rušivé, keďže náš apartmán je v postrannej uličke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Modrá mešita - nádvorie.
Modrá mešita - nádvorie. 

Mesto má svoj vlastný rytmus a život bez ohľadu nato či je deň alebo noc. Náš let pristáva v skorých ranných hodinách a už o šiestej ráno sa to v metre a po uliciach hmýri ľuďmi. Hoci je po uliciach v každej dennej dobe kopec ľudí, nemám pocit, že by sa ľudia dáko zvlášť náhlili, strkali, alebo žili v strese. Ľudia skrátka idú za svojim cieľom a ešte stále majú čas prehodiť pár slov, či vysvetliť cestu zablúdenému turistovi. Centrum mesta je plné kaviarničiek, obchodov, stánkov s praclíkmi, či gaštanmi. A všade sú mužskí predavači. Vidieť ženu za pultom je ešte stále rarita. Biznis je výsadou mužov. Všade - aj v takých profesiách ako je kaderníctvo, či manikúra. A tak sa rozhodujem, či si mám dať spraviť vlasy, alebo nie, ale keď nevidím žiadnu ženu ani v treťom salóne, tak to nakoniec vzdávam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V uliciach centra mesta je aj v neskorých večerných hodinách ruch ako počas dňa. Keď sa nám nechce variť, či sedieť v reštaurácii tak si zbehneme do jedného z mnohých bufetíkov, kde nám na počkanie spravia pizzu či kebab. Dohovoriť sa tu dá jednoducho. Takmer každý obchodník ovláda základy angličtiny. Ceny jedla sú tu fixné, ale stále veľmi prijateľné. Na ulici sa dá kúpiť pohár čerstvo vytlačeného džúsu za menej ako jedno euro.

Pamiatky a zaujímavosti.

Chystám sa navštíviť najzaujímavejšie pamiatky Istanbulu a tak si kupujem päť dňovú turistickú kartu, ktorá ponúka návštevu najznámejších pamiatok. Vidieť Modrú mešitu, Topkapi palác a hárem je neuveriteľný zážitok. Všetky tieto miesta nesú pečať mužskosti a okázalosti, ale chýba tu niečo z rozmarnosti Ríma a umeleckosti helénskeho obdobia. Skrátka ženská ruka bola potlačená počas celého obdobia otomanskej ríše. Vstup do jednotlivých pamiatok sa dá kúpiť buď individuálne za cenu zhruba dvadsať lír, čo je vlastne šesť eur, alebo na turistickú kartu, ktorá stojí 85 lír a zahŕňa najvýznamnejšie pamiatky. Nie je to oveľa lacnejšie ako individuálne vstupy, ale aspoň netreba čakať v rade.

Tradičná islamská výzdoba je nápaditá, použité sú zaujímavé mozaikové dlažby, bohatá nástenná výzdoba. Miestnosti sú ligotavé, drahé a vznešené. Avšak zachovaného nábytku a iných dekorácií je pomerne málo. Tipujem, že zariadenie bolo rozobraté a odnesené po rozpade otomanskej ríše začiatkom 20. storočia.

Ako jednu z prvých pamiatok si vyberám Modrú mešitu. Prichádzam však v nevhodnom čase, počas moslimských obradov, a tak sa stane, že si fotím len nádvorie a vrátim sa sem opäť až neskôr. Mešita v skutočnosti je skôr šedá. Jej silueta majestátne dominuje nad mestom a ako prvé mi padne do oka jej úžasná symetria. Kupoly sedia na sebe ako kopčeky zmrzliny a po obvode sa vypína 6 štíhlych vysokých minaretov. Druhé čo si všimnem po prečítaní informácií je, že celá stavba bola postavená počas vlády Ahmeda I v priebehu siedmych rokov. Toto je neuveriteľné a nasvedčuje to na rozhodnosť a vodcovstvo Ahmeda I. Len na porovnanie, v Ríme to trvalo takmer dve storočia, kým bola dokončila Bazilika sv. Petra. Pomenovanie modrá mešita je odvodené z bohatej výzdoby interiéru modrými štvorcovými obkladačkami.

V 16. a 17. storočí dali sultáni zabrať aj nám. Osmanská ríša bola vo vojne na východe s Perziou, na severe s Ruskom a na severozápade s habsburgskou ríšou. Po prehranej druhej bitke pri Viedni začala moc sultánov upadať, ale hrdosť na svoje tradície tu stále cítiť.

Hagia Sofia.
Hagia Sofia. 
Topkapi palác.
Topkapi palác. 

Ďalší v poradí navštevujem sultánsky palác Topkapi. Hneď na začiatku mierim do háremu. Z bývalej slávy tu zostali len holé steny s mozaikami a niekoľko obrovských zrkadiel. Zvyšok vybavenia je už dávno preč, tak ako aj závan krásnych žien, ktoré často pochádzali z otrokýň a vojenských koristí z iných kráľovstiev. Je tu množstvo miestností, kde je dnes múzeum, obrovské záhrady, stáročné stromy a rozprávkový výhľad na ázijskú časť mesta... Je nádherné slnečné popoludnie a tak pozerám na lode, križujúce prieplav, ktorý spája ázijskú časť Istanbulu s európskou. Denne sa tu preplavia desiatky lodí s turistami, či nákladom. Bospor je miesto strategické vojenské miesto, ktorá prepája tri moria. Dnes tu vládne kľud a pohoda. Prechádzky pri Bospore patria k tým, ktoré vyhľadávané pre svoju poetickú krásu a neustále priťahujú zaľúbencov či rodiny s deťmi. Ktovie ako dlho vydrží tento kľud? Pozerám večerné správy, ktoré sú plné nepokoja, veď Turecko priamo susedí so Sýriou. Turecký a ruský prezident sa navzájom obviňujú, kto má aké výhody z tranzitnej ropnej siete, ktorá vedie cez Sýriou a správy sa končia oznamom, že v metre v Istanbule vybuchla nálož a o život prišiel jeden človek. Toto sa kvôli turistom rýchlo ututle a ráno o tom nie je nikde ani zmienky. Ani na iných európskych staniciach. V uliciach však cítiť istú dávku nepokoja.

Obrázok blogu


Grand Bazár – za zmienku stojí najväčší bazár na svete. Pod jednou strechou je vyše štyritisíc obchodov, spleť uličiek, výrobky tovar od výmyslu sveta. A kopec trblietavých zlatých náramkov, prsteňov, náhrdelníkov a drahokamov všetkých tvarov a veľkostí – skrátka Aladinov zlatý poklad vystavený na jednom mieste na svete. A úžasná vôňa korenín, parfumov a kulinárskych prísad, ktorá dotvára mámivý efekt vábenia. Skrátka rozprávka z tisíc a jednej noci pod jednou veľkou strechou.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Stanka tara Uhrinová

Stanka tara Uhrinová

Bloger 
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Život ma priviedol k tomu, že spoznávam ludi, a cez nich aj seba. Cestujem, píšem, zaujímam sa o ezoteriku, prírodu, šamanov a sily, ktoré hýbu našim životom. Zaujímam sa tiež o masáže, terapie a prírodné liečivá a vitamíny, ktoré pomáhajú ľudom udržiavať si rovnováhu organizmu. Priviedlo ma to k ríši rastlín tentoraz pod vedením šamanov v peruánskej Pucallpe. Rastliny majú pre nás neuveriteľne liečivé a detoxikačné účinky a postupne sa stali súčasťou môjho života. Mojim hlavným záujmom je dosiahnutie zdravie a pohody, radosti a pocitu prirodzeného šťastia a naozaj verím, ze rastliny nám v tomto úsilí pomáhajú. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu