Prezident, ktorý sa nebál zmien.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 29.7.2016 o 21:21 | Karma článku: 6,41 | Prečítané:  1959x

Bývalý uruguajský prezident Jose Mujica je jeden z mála mužov, ktorého neskorumpovala moc.  Počas svojej vlády venoval 90 percent svojho platu charitám a svoje úsilie zameral nato, aby sa život najchudobnejších zlepšil.

Južná Amerika je záhadou samou o sebe. Je tu korupcia, pestovanie a predaj drog, inflácia, veľká nezamestnanosť, značná chudoba, neliterárnosť, zdravotníctvo je len pre vybraných. A predsa sa tu nájdu lídry, a politici, ktorým sa podarili takmer zázraky.

Priateľ mi ukazuje obrázok bývalého uruguajského prezidenta Pepe Mujicu. Sedí vonku na svojej farme, len tak v montérkach a okolo neho sedia členovia jeho kabinetu v tmavých oblekoch. Prejednáva s nimi kľúčové otázky a potom sa vracia späť k práci na farme. Takto Mujica pracoval do marca 2015 keď sa skončilo jeho volebné obdobie.

Bývalý uruguajský president Pepe (Jose) Mujica viedol a naďalej vedie jednoduchý život. Hovorí: "Nezmenim svoj spôsob života len  preto, že som prezident. Zarábam viac než potrebujem.  Aj keď to nie je dosť pre tých, ktorí žijú v luxuse. Darovanie časti platu charite pre mňa nie je obeť, je to povinnosť...

Prezident Mujica venoval 90 percent svojho platu ľuďom v núdzi. Ponechal si iba 770 dolárov mesačne, čo sa rovnalo priemernému platu v Uruguaji.

Mujica bol predtym ako sa stal prezidentom perzekuovaný za svoje postoje a názory, ale na minulosť si takmer nikdy nesťažuje: „Nepochybujem o tom, že keby som to neprežil, nebol by som tým, kým som dnes. Väzenie a samotka mali na mňa veľký vplyv. Musel som nájsť vnútornú silu. Predstavte si, sedem alebo osem rokov som si nemohol prečítať ani knihu!“ posťažoval si teraz už bývalý prezident.

Prečo ma zaujal práve Pepe Mujica? Možno práve tým, že sa nebál zostať tým, kým bol a povedať, čo si myslí. V politike sa presadzujú silné osobnosti, v neposlednom rade ľudia túžiaci po moci, rozhodovaní a ovplyvňovaní ľudí. Vymaniť sa z vplyvu toho, čo sa očakáva od lídra a snažiť sa presadiť si vlastnú cestu pre taký malý štát ako je Urugvaj s 3.4 miliónom obyvateľov je takmer nepredstaviteľné.  Niekedy práve osobnosti z menších štátov nám ukazujú, že je čas na zmeny, že konvencie a bežné praktiky systému sa dajú zmeniť.

Štáty južnej Ameriky to nemali a naďalej nemajú jednoduché. Od Kolombových čias bojovali s koloniálnou nadvládou, často bojovali medzi sebou a v poslednom storočí museli vzdorovať agresívnej zahraničnej politike Spojených štátov. Až v dvadsiatom storočí získavajú späť svoju nezávislosť a pomaly balansujú na pomedzí medzi ekonomickými a politickými krízami. Posledné desaťročia boli charakteristické viacerými ľavicovo orientovanými vládami. Noam Chomsky, dlhoročný zástanca Latinsko Amerikej emancipácie, hovorí, že napriek tomu, že je v Južnej Amerike "obdobie regresie" je to to prvýkrát za 500 rokov, čo sa tento región "do značnej miery vymanil zo zahraničnej kontroly".

Mujica bol od roku 2005 ministrom poľnohospodárstva v Uruguaji a rozumel situácii v krajine z pohľadu bežného roľníka.  Počas pôsobenia Mujicu v prezidentskom úrade bol prijatý jeden z kontroverzných zákonov, ktorý legalizoval predaj marihuany. Pepeho vlada uzákonila, že určité množstvo marihuany sa dá kúpiť priamo v lekárni. Týmto obmedzil silu mafie a predávanie drog na čiernom trhu.

Mujica sa k tomuto vyjadril: "150-tisíc ľudí fajčí trávu, ja som ich nemohol nechať na milosť a nemilosť drogových dílerov. Je jednoduchšie niečo kontrolovať, ak je to legálne, to je dôvod, prečo sme to urobili.

Mujica bol v minulosti vodcom guerily v krajine.  Možno práve preto sa stal lídrom, ktorý sa nebál otvorene hovoriť, nebál sa presadzovať svoje postoje a názory. A to je nevyhnutné v období, keď sa formuje demokracia.    Boj Latinskej Ameriky za svoju suverénnosť, nezavislosť, budovanie ekonomiky, nie je zďaleka u konca. Navyše je dobré vidieť, že aj medzi politikmi sa objaví niekto, kto rozmýšľa odvážne a zachová si svoju tvár a v tejto hre, kde dominuje toľko iných skrytých cieľov a emocii.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?