Možno sa len bojím byť šťastná, pretože vždy, keď som šťastná sa niečo poserie.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 20.7.2016 o 2:44 | Karma článku: 4,92 | Prečítané:  1111x

Tento citát ma zaujal, či ma prial udrel po tvári. Na facebook ho miestnila moja priateľka a nebolo by na ňom nič nezvyčajné, ibaže mi napadlo či sa na život nepozeráme z tej pesimistickej stránky?

Hneď ďalší citát, ktorý sa objavil na FB bol: "Že som zlá, krutá a bezcitná? Omyl. Iba som sa poučila z minulosti"...Takýchto výrokov máme v našom jazyku veľké množstvo . Ďalším citátom môže byť: "Na postratého aj záchod spadne". A niečo na tom naozaj je. Totižto, keď sa dostaneme do prúdu negatívnych situácií, prúserov a nezdarov, tak tieto neprichádzajú ojedinele, ale nás zaplavia ako veľká vlna a trvá nejaký čas, kým sa všetko okolo nás znova utíši a nastane pokojnejší život. Nanešťastie, niekedy sa v nás zakorení STRACH, bezmocnosť. Pocit, že opäť a opäť sa budú opakovať negatívne situácie – a oni sa opakovať budú,  až kým náš strach z týchto situácií neprekonáme.

Je to fascinujúce, akí sme my ľudia zraniteľní. Ako nás vedia zraniť slová, nezáujem našich blízkych či reakcia niekoho z nášho okolia. Nie je to tým, že oni by nás chceli zraniť (nie vždy). Skôr my si zo slov vyberáme  to, čo nás zraňuje a potom sa cítime zranení. A chceme sa cítiť zranení, nedocenení a odstrčení. Je to naša voľba. Každý z nás bojuje s niektorými z týchto pocitov, až kým si ich neuvedomíme a nevypovieme ich z nášho života.

Život je cesta - cesta o skúsenostiach, poznaní, pochopení...My  všetci sme pútnici na tejto ceste a postupne sami seba spoznávame, zisťujeme ako reagujeme. Uvedomujeme si čo zakúšame, čo nás zraňuje. A hľadáme nové spôsoby reakcií, iný prístup k životu, iné náhľady na situácie, aby sme svoju zraniteľnosť vedeli lepšie zvládať. Často zraňujeme sami seba – oveľa častejšie sme to boli my sami, ako iní. Viníme sa zo životných situácii, hoci to nie je naša vina. Život sa skrátka vyvinul nejako bez toho, aby sme ho mohli, či vedeli ovplyvniť. A my často nevieme ako ďalej. Nevieme ako pokračovať, ako sa dostať z nepríjemností von.

Chceme však poznať prečo sa to deje práve nám. Prečo je to práve tak, ako to je. A tak pomaličky začíname poznávať sami seba, naše reakcie, náš vlastný svet. A naše vnútro (pocity) nám zrkadlí aj svet (ľudia) okolo nás. MY SAMI SA POZNÁVAME. Každá situácia nám dáva lekcie  POZNANIA. Nezáleží, na tom, či sedíme doma, alebo sa vydávame na cesty do ďalekého sveta. Oboje prináša poznanie, rozširuje náš obzor, otvára nové možnosti a dáva nazrieť do hlbín našej duše. Toto (nazeranie, pozorovanie) nám často pomôže odhaliť naše bôle a rany. Tie, ktoré potrebujeme zahojiť a vyliečiť, aby sme sa v konečnom dôsledku stali celistvejšími a šťastnejšími ľuďmi.

Čo je to šťastný človek? Vo veľkej miere je to oslobodenie sa od toho, čo si myslia o nás ostatní. Pocit šťastia je závislý len na nás, od našej vnútornej spokojnosti a pokoja mysle. Tu mi znova prichádza na myseľ jeden citát od moje priateľky: „V dnešnej dobe sú niektorí ľudia také svine, že mi budú závidieť aj pekné počasie.“ Ja nejdem polemizovať o tom, či sú ľudia závistliví, alebo nie. Očividne sú. Je to naša bežná ľudská črta. Problém je však v tom, že ma táto závisť rozhádže, znepokojí, nedá mi spať....trápim sa nad ňou, uvažujem o nej a nechám sa ňou sužovať. Nezľahčujem to – závisť prichádza často od našich blízkych ľudí, rodiny, kolegov....a predsa sa musíme učiť rozpoznať ju, ale nedať sa do nej vtiahnuť, nedať sa ňou spútať a opantať...Pretože inak naše šťastie nemôže rásť, nemôže nájsť priestor, nemôže sa rozrastať.

Po šťastí túžime všetci. Túžime v sebe zladiť svoje materiálne a duchovné potreby. Túžime zladiť prijímanie a dávanie,  svoje vlastné potreby a to čo od nás vyžaduje rodina, či naše okolie. A to je, myslím, hlavná úloha nášho života – vytvoriť harmonického, spokojného človeka, pretože iba taký človek vie byť šťastný. A presne to je našou úlohou: – hľadanie svojho spokojnejšieho JA. Neraz som takých ľudí stretla. Ľudí, ktorí našli spokojnosť, smiech, vnútornú harmóniu. Ľudí, ktorí prestali nariekať nad ťažkosťami života. Prestali sa trápiť nad tým, čo si o nich myslia iní, a či im niekto závidí, alebo nie.

Tak ako to je? Stále sa bojíme, že sa niečo poserie, keď sme šťastní? Ono sa v podstate nemá čo posrať. Možno si len máme zobrať zo sebou dáždnik vtedy, keď prší...či skovať sa pred dažďom.

Ešte chvíľu si listujem v krásnych citátoch a tu mi padne jeden do oka: Nikdy sa nevzdávaj! Možno je dnes správny deň pre TVOJ ZÁZRAK.... A možno je dnes deň aj pre ten VÁŠ.

xxx

PS: Záujemcom o ďalšie krásne citáty odporúčam: (spolu s mojou priateľkou, ktorá ma inšpirovala) https://www.facebook.com/krasnecitaty/.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?