Dve referendá, ktoré menia Európu.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 1.7.2016 o 7:06 | Karma článku: 3,52 | Prečítané:  406x

V júni 2016 prebehli dve referendá, ktoré budú mať značný vplyv na vývoj európskych vzťahov, spoločnosti a ďalšieho vývoja v Európe. O švajčiarskom referende o zavedení univerzálnej mzdy pre každého sa hovorilo príliš málo.

O britskom referende o odchode z EU sa hovorí až príliš veľa. Obe referendá majú spoločné to, že vznikli z nespokojnosti časti obyvateľstva. Poukazujú nato, že niečo v našej spoločnosti je potrebné riešiť. Skrátka, narazili sme na prekážky, ktoré nie sú vlastné len Britom, či Švajčiarom, ale otvárajú debatu o ďalšom fungovaní spoločnosti a prerozdeľovaní našich zdrojov.

Čo si mladí Briti myslia o Brexite?

Briti sa v referende  prejavili ako šovinisti s prímesou xenofóbie. Nanešťastie, celá kampaň bola založená najmä na emóciách a kvótach na prijatie emigrantov, ktoré Briti nie sú ochotní akceptovať.  Keď pozerám TV vysielanie, zo všetkých kútov Anglicka sa ozývajú zmiešané odkazy a názory. Väčšina názorov na odchod z EU je založená na domnienkach dotazovaných, namiesto toho, aby odzrkadľovala objektívne fakty. Reportéri sa pýtajú na názory ľudí na ulici, predavačiek z obchodov, študentov.... A každý má nejaký osobný motív. Biznisy by chceli naďalej zotrvať v EU, banky sú zhrozené, že časť bankovej komunity sa presunie do EU, študenti a mladí ľudia, študujúci či pracujúci v Európe sú referendom znechutení.

Samotní Angličania nevedia presne na čom sú. Je však jasné, že referendum nezjednotilo názory ľudí. Práve naopak. Referendum vyhranilo a rozdelilo národ na tábory, ktoré sú pre a proti. Sú regióny, ktoré sú pro-európsky ladené a sú také, kde väčšina voličov bola za vystúpenie. Škóti a severní Íri sú pro-európsky a vyhrážajú sa druhým referendom za nezávislosť. Cornwall a Wales si trhajú vlasy, lebo ako rozvojové regióny s veľkou nezamestnanosťou mali prisľúbené niekoľko miliónové dotácie z EU. Bez týchto si poradia len ťažko.  Názory obyvateľstva sa líšia medzi mladými a staršími ľuďmi. Mladá generácia volila za zotrvanie v Európe. Starší uprednostňujú vystúpenie z EU. Briti bývajúci v Európe mali výhody zdravotného poistenia v každej európskej krajine. Iní bežne chodili na medicínske zákroky do krajín, kde bola čakacia doba kratšia. Mnohí majú druhý domov vo Francúzku či Španielsku. Dnes bude treba riešiť tieto vzťahy znova.

Navyše, britské referendum otriaslo aj európskymi krajinami. Pravdepodobne je potrebné prehodnotiť, koľko voľnosti a slobody v rozhodovaní budú mať jednotliví členovia EU. Doba je iná ako pred desiatimi, či pätnástimi rokmi a možno niektoré zákony, či pravidlá potrebujú nové úpravy, s možnosťou väčšej autonómie pre svojich členov.

Pre mnohých obyvateľov Anglicka otázka imigrácie hrala rozhodujúcu úlohu pri ich voľbe v referende. Anglicko nie je jediná krajina, ktorá chce obmedziť počet imigrantov. Švajčiari sa tiež dožadujú radikálnych riešení. Švajčiarsko v roku 2017 zavedie imigračné kvóty pre občanov z členských krajín EÚ. Švajčiarska vláda uviedla do praxe návrh nového zákona o obmedzení imigrácie necelých päť mesiacov potom, ako obyvatelia v roku 2014 v referende podporili zavedenie prisťahovaleckých kvót s cieľom limitovať imigráciu do krajiny.

Plány Švajčiarska však napriek tomu podráždili Európsku úniu, ktorá varovala, že prehodnotí zmluvy s krajinou o voľnom pohybe osôb a voľnom pohybe tovaru. Vláda Švajčiarska však argumentovala, že musí zákon prijať a nemôže ignorovať výsledky ľudového hlasovania.

Univerzálny príjem pre každého?

O univerzálnom príjme pre každého obyvateľa Švajčiarska sa hlasovalo v referende dňa 5.6.2016. Švajčiari v referende nateraz zamietli návrh, aby ich krajina ako prvá na svete zaviedla garantovaný štátny príjem pre všetkých občanov. Ten mal podľa návrhu predstavovať sumu 2 500 frankov (približne 2 250 eur) bez ohľadu na to, či dotyčný pracuje, alebo je nezamestnaný. Na druhú stranu by krajina zrušila všetky sociálne dávky, podpory aj príspevky. Proti sa vyjadrilo 78 percent hlasujúcich, 22 percent bolo za. Švajčiarsko však nie je jediná krajina, kde uvažujú o univerzálnom príjme.

Tento rok vo Fínsku začne vláda vyplácať 550 EUR mesačne prvým 10,000 dospelým, s tým, že by chceli túto schému  uplatniť v celonárodnom meradle. Bude záležať len na tom, či táto schéma bude mať úspech. Fínsko by tým odbúralo potrebu vyplácania sociálnej podpory, nezamestnaneckých a iných dávok a výrazne by tým zjednodušilo administratívu sociálnych dávok.

K modelu univerzálneho príjmu sa prikláňajú aj viacerí ľavicoví ekonómovia, včítanie nositeľa Nobelovej ceny Paula Krugmana. Krugman argumentuje, že z dôvodov finančnej krízy a technologických zmien sme na prelomovom bode kapitalizmu. Z dôvodu robotizácie a technologických zmien, sila kapitálu neúmerne narástla v porovnaní s reálnou mzdou, čo znamená, že hoci jednotlivé krajiny sa stávajú bohatšími, kúpyschopnosť obyvateľstva v reálnom merítku poklesla. Napr. v USA reálne mzdy za roky 1970 až 2010 poklesli o 19 percent (Zdroj: The week, June, 2016). Zvýšenie taxí z profitu pre najbohatšie firmy by mal bez problémov pokrývať výšku základného univerzálneho príjmu pre všetkých občanov.

V júni 2016 sa pred našimi očami odohrali dve významné referendá. Briti vystúpili z únie, z dôvodov potreby väčšej autonómie, Švajčiari po prvý krát v dejinách hlasovali v referende za univerzálny základný príjem pre všetkých občanov.  Švajčiarsky návrh zatiaľ neprešiel – zatiaľ. Bohatstvo v rukách kapitalistickej triedy však stále narastá a tak príde čas, keď bude potrebné zaviesť nejaké prerozdelenie. A taktiež bude žiadúce upraviť zákony únie tak, aby výhody spojenia v úniu odzrkadľovali potreby jednotlivých národov.

V dnešnej dobe sa dejú prevratné udalosti a je len správne, keď sa ľudia v referendách môžu prejaviť a zvážiť do akej budúcnosti sa chcú uberať. Dennodenne nás však zaplavuje nekonečné množstvo informácií a údajov. A tie často vyplývajú z politických bojov, namiesto aby odzrkadľovali objektívne skutočnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?