Plachtenie po chorvátskych ostrovoch.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 24.6.2016 o 7:59 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  1581x

Prvú jazdu na plachetnici som absolvovala so svojimi synmi a bol to mimoriadne silný zážitok pre nás všetkých. Oboch mojich synov plachtenie chytilo za srdce. Mňa to postavilo pred výzvu, dokázať si, že ako žena si tiež poradím.

 

A tak som sa vybrala do Chorvátska spraviť si vodičák na plachetnicu. Hoci, pravdupovediac, jachting, je stále výsadou chlapov, najmä preto, že na jachte sú  potrební minimálne dvaja ľudia, a tak sa muž akosi automaticky stáva kapitánom - a žena pomocnou posádkou. Nakoniec, dôležité je prijať svoju rolu a užiť si jazdu po mori.

Za kormidlom

Po nejakom rozmýšľaní som sa ocitla na praktickej jazde po Adriatickom mori. Na palube som bola spolu s ďalšími štyrmi chlapmi, ktorých som pred tým nepoznala. Všetci sme mali hlavy plné mora a túžby, ako raz budeme hrdo stáť za kormidlom svojej lode, ale už bez pomoci inštruktora.  Naša plavba po chorvátskych ostrovoch začínala vo Vodiciach a viedla smerom na východ okolo Malého a Veľkého Drveníku, Šolty, Čiova až ku Splitu a k ostrovom Brač a Hvar. Cesta bola nezabudnuteľným zážitkom. Je to neopísateľný pocit, keď sa loď kĺže po vlnách poháňaná len vetrom, okolo nás je hlboké priezračné more, a občas k nám doletí osamelá čajka a sadne si na stožiar, aby si na svojej ceste trocha oddýchla. A v jedno poobedie sme mali šťastie na vyskakujúcich delfínov.  Len pár metrov od lode sa vynorilo niekoľko rozihraných delfínov, veselo sa nám mihli pred očami, vyskočili  a o pár minút opäť zmizli v hĺbke more.  

Výučba

V prvé dni sme sa oboznamovali s jazdou na plachetnici  - ako narábať s plachtami a kormidlom a ako pristávať v prístave, hodiť kotvu, pristáť pri bóji, či odviazať sa z nej. Každý manéver, či pristátie si vyskúšal každý jeden z nás. Prvého pol dňa sme strávili vo Vodiciach len tým, že sme naštartovali loď, vyšli niekoľko 100 m von z prístavu a opäť sa vrátili a ukotvili loďku. Musel to byť smiešny pohľad na našu plachetnicu, vidieť, ako sme päť krát vyplávali z prístavu a opäť sa vrátili. Loďka  je poháňaná najmä plachtami. Plachtenie využíva kinetickú energiu vetra, vďaka ktorej je plachetnica poháňaná dopredu. Moderné oplachtenie na plachetnici ju dokáže poháňať nielen po smere vetra ale aj šikmo, či dokonca proti nemu. Takto môžeme voliť smer jazdy a dostať sa, kde potrebujeme.  Pokiaľ je bezvetrie, použije sa na pohon naftový motor. Ten nám umožní plavbu aj za menej výhodného počasia. Taktiež sa kvôli manévrovaniu motor používa pri odplávaní a priplávaní do prístavu. Rýchlosť plachetnice je závislá od sily vetra a bežne sme spravili okolo 5- 15 km za hodinu.

Keď je vietor veľmi silný, treba o niečo zvinúť plachty, lebo jazda môže byť za búrky a silného vetra nebezpečná. Ku koncu nášho pobytu sme zažili aj jednu takúto jazdu. Našponované plachty pri silnom vetre treba povoliť,aby sme znížili rýchlosť a zvýšili ovládateľnosť lode. Bežne sme sa pri kormidle striedali v tridsať minútových intervaloch. Keď však rýchlosť vetra narástla,  inštruktor pre istotu prebral vedenie nad loďou. Silný vietor a búrka priamo pôsobia na veľkosť a výšku vĺn na mori. Čím dlhšie trvá vietor, tým sú vlny silnejšie. Rozbúrené vlny môžu dosahovať niekoľko metrov. Najmä na otvorenom mori. Postupne sa dostávame ku pobrežiu a začíname byť chránení pevninou z jednej strany a ostrovmi z druhej strany. Nebezpečné húpanie lode pomaly ustáva a my sa dostávame do bezpečia prístavu.

Prístaviská

Za príjemného počasia je plachtenie okolo chorvátskych ostrovov neskutočne príjemné a romantické. Každý, ostrov, zákutie, záliv prináša krásny pohľad na jadranskú prírodu. Obedňajšiu prestávku využívame na kúpanie sa v zálivoch. Sú to miesta, kde by sme sa normálne bez lode nedostali. Väčšinou sú ľudoprázdne,  občas sa k nám pridá jedna, či dve osamelé plachetnice, s ktorými sa zvítame. Takto sme prešli sériu ostrovov pri Brači, Hvare a Paklenich ostrovoch. Zastavili sme sa vo väčšej maríne v Splite. Osobne som si zamilovala malé mestečko Milnu na Brači, kde sme sa po mori dostali rovno na malé štvorcové námestíčko, ako aj mestečko Bol v južnej časť Braču.

Denne bola naplánovaná plavbu na 4-5 hodín, s tým, že po každý deň kotvíme na inom mieste. Občas je to marína, či prístavisko, inokedy len záliv bez vybavenia a civilizácie, kde len tak kotvíme na kotve. V prípade nestálejšieho počasia sa loďka kotví aj na dve kotvy, aby sa v noci nevyšmykla a neposunula nebezpečne blízo k brehu, či ku skalám.   Ak kotvíme „na divoko“ v zátoke, tak treba mať nejaké zásoby vody a potravín. Bežné platené maríny sú však dobre vybavené. Nachádzajú sa tam obchody s potravinami, drogériou, rôzne reštaurácie, bary a krčmy. Prístavisko má obyčajne toalety, sprchy a na mólach je prípojka na elektrinu a vodu. Treba mať na pamäti, že v lete bývajú maríny dosť obsadené, a preto ak sme chceli kotviť civilizovane je najlepšie prísť do maríny pred 16:00 hod - kvôli miestu na zakotvenie. Vo väčšine marín je služba, ktorá pomôže s lanami pri kotvení. Na nástenke sú údaje o počasí a predpoveď na ďalšie dni.
 

Život na plachetnici.

Na plachetnici sme trávili väčšinu dňa, včítane spania a varenia. Spanie v kajute  je iné ako na súši. Kajuta obsahuje veľmi obmedzený priestor, v spodnej časti je posteľ a vo vrchnej police a skrinky. Najlepšie je byť dobre zorganizovaný a dať si potrebné veci ako plavky, či tričká na jedno miesto, lebo pohnúť sa tu veľmi nedá a keď začneme veci prekladať, všetko je o pár minút zapratané. Tentoraz mám šťastie, že som na palube iba samotná žena a tak dostávam svoju vlastnú kajutu. Zaspávanie je pre mňa príjemné, je to ako uspávanie v kolíske na pohybujúcom sa mori. Občas sa prebúdzame na vlnobitie mora, či na zatrúbenie väčšej lode, ktorá vchádza do prístavu. Niekoľko raz nás prebudili padajúce kvapky dažďa, či ranná rosa a bolo treba vyskočiť a pozatvárať kajutové okná. Inokedy sme sa prebudili pri búchaní väčších vĺn do našej loďky, či pri spadnutí nejakého nezaisteného predmetu v kuchyni. A to je všetko v poriadku, pokiaľ to nie je práve navarené jedlo.

Varenie sme si rozdelili medzi sebou.  Nakoniec sa mi ako žene ušlo o niečo viacej služieb ako ostatným. Možno tým, že som akosi nemohla vydržať, keď sa nikto nemal k činu a priložila som ruku k dielu. Občas sme si večer vyšli do miestnej reštaurácie, či kaviarni, kde na nás čakala nejaká dobre pripravená grilovaná rybka. Inštruktor mal už miestne reštaurácie a špeciality dobre zmapované.

Iné dobrodružstvá

Plachtenie po jadranskom mori vo mne zanechalo veľa spomienok a ukázalo mi more z inej stránky. Odvtedy sa mi ešte niekoľko krát podarilo plachtiť, vždy na niekoho iného člne. Strávila som takto niekoľko dní po gréckych ostrovoch a vážne som rozmýšľala nad nejakou dlhšou cestou. V Grécku nás však zaskočilo nepredvídane rozbúrené more a tak som si časť jazdy odtrpela s rozochvetým žalúdkom. Nevzdávam to a určite sa teším na ďalšiu podobnú dovolenku. Je to niečo neskutočne krásne plachtiť po vode, pozorovať pohyb vody a byť časťou nespútanej prírody. Učili sme sa sa nielen jazdiť, ale aj pozorovať počasie, pozerať na hviezdy a snažiť sa odhadnúť aký bude deň a podmienky na plachtenie. Skrátka na vode to bolo trocha inak, trocha bližšie k prírode....

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?