Bíty šťastia – o tom, čo naše uši nepočujú, ale náš mozog áno.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 25.5.2016 o 1:14 | Karma článku: 3,21 | Prečítané:  653x

,Tajomstvá vesmíru, sú uložené v pojmoch, ako sú energia, frekvencia a vibrácia,“ vyhlásil Nikola Tesla. Ukazuje sa, že tóny, zvuky, vibrácie bubnovania sú najstarším nástrojom našej komunikácie.

Hudba nás sprevádza denno denne na každom kroku. Zneje z áut, obchodného móla, z pracoviska kaderníčky, či športového centra. Hudba nás vie ukľudniť, utíšiť, zmeniť nám náladu a podvedome si vyberáme typ muziky, ktorú práve potrebujeme. Hudba ovplyvňuje naše mozgové centrá, vyvoláva v nás emócie a má vplyv na naše dýchanie.  Vedecké výskumy dokazujú, že pocit šťastia, ktorý hudba vyvoláva, je spojený s aktivitou rovnakých častí mozgu, ako keď človek je dobré jedlo, medituje alebo berie drogy. Spev alebo hra na hudobný nástroj vedie k zvýšenej produkcii endorfínov, a teda prispieva k pocitu spokojnosti a šťastia. Predpokladá sa, že hudba vznikla ešte skôr ako sa rozvinula reč človeka. Hudba a tóny stáli na začiatku nášho vývoja. V meditačnej a relaxačnej hudbe sa často vyskytuje rovnaká frekvencia, akou kmitá naša  Zeme (7.8 Hz, nazývaná Schumannova frekvencia). Možno ju naši predkovia podvedome cítili.  My ju môžeme intenzívne preciťovať, keď sme vonku obklopení zvukmi prírody. A čo viac, meditačné ,,Óm“ budhistických mníchov, spánok v  hladine alfa, bubny domorodcov  a  rezonancia planéty Zem majú spoločnú  frekvenciu 7,8 Hz.

Keď som začala viac počúvať meditačnú hudbu a tak som sa stretla s pojmom binaurálne bíty. Tieto sú zaujímavé tým, že naše ucho ich nepočuje (neregistruje tóny nižšie ako 20 Hz), ale mozog ich vie registrovať. Binaurálne bíty synchronizujú vnímanie ľavej a pravej mozgovej hemisféry a tým prispievajú k pocitom spokojnosti. A čo viac, tieto frekvencie môžu navodiť zmenenú či intenzívnejšiu formu vedomia, kde sa viac koncentrujeme, pamätáme si, či môžeme prežiť vnímanie podobné ako pri mimotelových zážitkoch.

Ja osobne som sa s pojmom binaurálnej hudby zoznámila po prečítaní knihy od Dr. Raymonda Mooda, ktorý prežil a popísal skúsenosti blízke smrti. V knihe hovorí, že keď sa chcel rozpamätať, a čo najpresnejšie sa vrátiť sa ku spomienkam na mimotelové zážitky, tak mu pomohla práve binaurálna hudba z Monroovho inštitútu.  Autor veril, že počas kómy sa dostal do inej dimenzie vnímania a poznamenal, že podobné efekty môže prežiť, či priblížiť si každý, cez pôsobenie binaurálnych bítov. Týmito technikami sa začal pred desiatkami rokov zaoberať pán Monroe a jeho inštitút (odkaz 1).  Práve ich hudba bola patentovaná pod nazvom hemi sync, čo vyjadruje synchronizáciu hemisfér vplyvom binaurálnej frekvencie.

Pri binaurálnej hudbe sa využíva rozdiel frekvencií, ktoré prichádzajú frekvenčne posunuté do ľavého a pravého ucha, takže potrebujeme slúchadlá. Následne mozog rozpoznáva tri bíty – z pravého ucha, z ľavého ucha a rozdiel ich frekvencií. Mozog sa po určitom čase synchronizuje s rozdielom frekvencíí – a prináša nám celkové naladenie zodpovedajúce tejto frekvencii.

Koncept binaurálnej hudby nie je nový. Túto myšlienku objavil už v  roku 1839 nemecký fyzik Henrich Wilhelm Dove. Pri binaurálnej hudbe elektronická dávka pozostáva z  dvoch tónov rôznej frekvencie, prichádzajúcej do ľavého a pravého ucha. Pri aplikácii sa vyžadujú slúchadlá. Mozog vníma frekvenčný rozdiel a  snaží sa adaptovať. A  práve to je fáza účinku. Ak napríklad chceme relaxovať, pustíme do jedného ucha 140 Hz a  do druhého 145 Hz. Rozdiel sa nachádza vo vlnovej dĺžke théta, teda 4 – 8Hz, ktorú náš mozog vysiela pri ľahkom spánku, mikrospánku a  ospalosti. Frekvencie v hladine alfa, keď rozdiel frekvencií je medzi 8-12 Hz je výborný na učenie. Naopak, ak sa potrebujeme nabudiť, upravíme rozdiel, aby dosiahol vlnovú dĺžku beta: 14 – 30 Hz. K zvýšeniu adrenalínu stačí, aby ľavé ucho vnímalo napríklad 130 Hz a  pravé 150 Hz. 

Na základe týchto bítov sa vieme dostať do stavu zvýšenej koncentrácie, vhodnej na štúdium, alebo do relaxačných stavov. Pri liečebnej a relaxačnej hudbe  sa používajú bíty z rozdielom 7.8 Hz (ako aj polovičnej hodnoty 3.9 Hz), zodpovedajúce (podielu aj násobku) rezonancii Zeme. Tieto sa považujú za liečebné frekvencie vhodné pri celkovej harmonizácii zdravia.

Binaurálne bíty začínajú mať ďalekosiahlejšie uplatnenie. Len nedávno som si v pluske prečítala ďalší článok o skupine idoser (odkaz 2 ). V hudbe sa objavujú tendencie simulovať a navodiť v mozgu podobné stavy aké sa vyskytujú pri používaní drog - napr. marihuany, alkoholu. Netreba to hneď kritizovať. Možno práve cez hudbu sa dá prísť ku odvykacím štádiám. Alternatívne, navodenie stavu mysle cez pôsobenie hudby môže byť menej škodlivé ako cez pôsobenie chemických substancií. Otvára to tiež pole experimentovať s našou osobnosťou. Presunúť naše depresívne nálady do viac pozitívnejších tónov. Pomocou hudby v mozgu navodiť efekty - ako pocity šťastia, zvýšenej koncentrácie, sebavedomia, či pocitu dobra (odkaz 3).

Nakoniec, vplyv hudby na naše vedomie tu bol odjakživa. Tajomstvá hudby sú ukryté v rytme, v opakovaní sa. Ťahajúce tóny našich trávnic, keltské nápevy, domorodé bubnovania a chrámové spevy, či blues majú spoločný základ v pentatonickej stupnici. K týmto patria aj moje obľúbené Vangelisove ‘Voices’. V tejto  muzike počuť snaženie sa všetkých ľudských generácii. Osobne vnímam ‘Voices’ ako veľkú ľudskú symfóniu, kde sa ľudstvo dotýka nebeského…

Relaxačná a meditačná hudba má priamy vplyv na naše pocity - práve cez opakujúce sa tóny. Tieto, akoby obalia náš mozog - a chránia nás pred negatívnymi náladami a vplyvmi.  Na mňa tak pôsobí Dalajlámova ‘Healing mantra - OM’. Dá sa počúvať celé hodiny a dobre sa pri nej pracuje a píše. Navyše nás mantry chránia pred našimi náladami - práve tým, že obmedzia, či zastavia tok myšlienok, a neutápame sa natoľko vo svojich temnejších myšlienkach.

V súčasnosti vedci zisťujú mechanizmus liečebného účinku hudby a jej možné aplikácie. Hudobná terapia sa stáva nástrojom psychológie. Dnes sa predčasne narodené deti bežne upokojujú počúvaním uspávaniek. Pri počúvaní hudby im srdce bije pravidelne a majú stabilný pulz.

Hudba nám vie pozdvihnúť náladu. Najlepšie je nechať sa unášať hudbou, plne sa odviazať,stratiť sa vo zvukoch hudby a uvoľniť sa. Aj toto je forma meditácie, či relaxácie. Jednu z výborných hudobných meditácii som zažila pod vedením Leriho Šveca. Skladalo sa to z troch častí, každej po 20-tich minútach s iným typom hudby. Prvá bola bláznivá živá muzika, druhá časť bola nežná romantická hudba a tretia časť bola tichá relaxačná hudba. Na prvé dve časti sa tancovalo (v tme, každý podľa svojho cítenia), v tretej časti sa relaxovalo, či meditovalo. Má to úžasné účinky na zbavenie sa všetkých nepohodlných myšlienok a starostí.

Netreba podceňovať ani sentimentálne melódie. Tie človeku síce nepomôžu s problémom, ale dokážu ho upokojiť. Hudba nám prináša niečo, pri čom sa dá tancovať a uvoľniť sa, ale je to aj liek ktorý nám umožní na chvíľku vypnúť a odísť do krajiny snov, na ktorú sme už dávno v našom uponáhľanom svete zabudli. A navyše piesne, ktoré nás sprevádzali vo výnimočných, či príjemných životných situáciách nám stále vedia časť tejto atmosféry prinavrátiť.

Nakoniec nás však znova zvábia zvuky prírody.  Započúvajme sa do šumenia stromov, vánku vetra, čvirikania vtákov, zurčenia potoka či zvukov žblnkajúcej rieky. Niekde tam v tých prírodných zvukoch sa skrývajú aj jemné zvuky Matky Zeme, ktorá nám neprestajne hudie svoje "OM" nežnými, takmer nepostrehnuteľnými tónmi.

xxx

Poznámka: Neuróny v mozgu kmitajú určitou frekvenciou (podobnou binauralným bítom) a to v závislosti od činnosti ktorou sa zaoberáme. V noci je mozog vo fáze kľudu a nachádza sa pri spánkových frekvenciách – deta (1-4 Hz), theta (4-8 Hz) a alfa (8-12 Hz), v bdelom stave máme frekvencie vyššie ako 12 Hz. Nízke frekvencie sa vyskytujú pri stavoch koncentrácie, či meditáciách, alfa stavy sú vhodné napríklad pri štúdiu.

 

 

Odkazy:

(1)  https://en.wikipedia.org/wiki/Robert_Monroe

(2)  http://www.pluska.sk/brejk/styl/digitalne-drogy-frekvencie-ktore-klamu-mozog.html

(3) https://www.facebook.com/binaurals4free

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?