O slobode a cenzúre na internete.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 2.5.2016 o 21:32 | Karma článku: 2,84 | Prečítané:  622x

Známi, najmä z ázijských krajín mi hovoria, že si musia downloadovať dobré veci z internetu dokiaľ sú tu v Európe, lebo u nich sa nedá, či už kvôli rýchlosti, alebo blokovaniu mnohých stránok.

Čína  Rusko, Kuba a mnohé islamské štáty internet cenzurovali vždy. Teraz sa ozývaju hlasy aj z Francúzska a ďalšie štáty lobujú za zvýšenie cenzúry.

Doteraz som sa nad tým moc nepozastavovala. Brala som internet ako úžasný nástroj s nekonečnými vedomosťami – skrátka, ako dobrého priateľa, čo odokrýva pred nami rôzne neznáme tajomstvá. Nástroj, ktorý my ľudia neustále meníme, interagujeme s ním, rozvíjame ho. Do procesu vstupujú nielen veľké internetové firmy, ale najmä vlády, obchodníci, vedci a výskumníci so svojimi novými platformami a aplikáciami a nakoniec my skromní úžívatelia, plus niektoré ďalšie organizácie,  ktoré šifrujú a dešifrujú, to čo robíme a v podstate vedia takmer o všetkom, čo sa tu udeje.

Na internete sa vytvára „odtlačok“ našej osobnosti, ktorý je rovnako jedinečný, ako odtlačok našich prstov, či zrenica oka. V digitálnom priestore sa vytvára a zaznamenáva niečo, čo nesie rysy našich zvykov, postojov, skúseností. Nemôžeme sa už dlhšie skovávať za anonymitu, stáva sa z nás priehľadná osobnosť. Niečo ako otvorený skleník, do ktorého môže každý nahliadnuť. Ako je to teda s potrebou nášho súkromia? Ochrany niečoho, čo chceme zachovať len pre seba?

Najprv k tej prvej časti. Keď som prišla na pohovor do zamestnania, tak jedna z prvých otázok bola, či súhlasím, aby ma preverili v databázach – v Anglicku sa to volá Disclosure check – a obsahuje to súhrn informácii cez policajtov, vodičák a kredit check, včítane mojich predchádzajúcich adries, mien, a zamestnaní. A to nespomínam, v koľkých databázach sa nachádza môj životopis, prípadne informácie o tom čo kupujem, kam cestujem a aké mám názory.

Informácie o nás, o občanoch, sa nachádzajú v databázach, v referenčných údajoch, bankových registroch, a áno, aj v tajných  službách. O tom, či niekam vycestujeme, alebo nie rozhoduje internet. Nedostali sme víza do USA? Jednoduché, možno sme si na internete prezerali pracovné inzeráty...a to bola chyba. Každý klik, ktorý spravíme na internete môže mať pre nás svoje dôsledky. V Anglicku je bežnou praxou, že sa získavajú referencie o platobnej spôsobilosti aj pri prenájme bytu, dokonca aj pri kúpe  takých triviálností - ako je kúpa mobilu, či internetového pripojenia. Skrátka, naša osobnosť sa stáva súčasťou éteru.

Dokonca aj vyspelá krajina ako UK zvýšila cenzurovanie internetu od roku 2013. Cenzurovanie sa týka najmä detskej pornografii, terorizmu a násilia. Štáty však majú možnosť blokovať senzitívne informácie v dobe volieb, či iné informácie, bez toho, aby odberateľ vedel, že sú blokované. Môže to byť  docielené tak, že používateľ o tom ani nevie - vráti sa nám správa „Nenájdené“.

Z medzinárodnej konferencii o telekomunikáciách vyberám pár viet:

Členské štáty majú zvrchované právo určiť a implementovať na svojom území politiku vrátane medzinárodnej politiky aj v oblasti riadenia internetu a regulovať segment národného internetu rovnako ako aj činnosť spoločností poskytujúcich pripojenie na internet a zabezpečujúcich jeho prevádzku.

V podstate my, ako užívatelia internetu čelíme cenzúre zo strany štátu. Štát ako taký má nástroje ako niektoré informácie zadržiavať, či neuverejnovať. Okrem vlády do nášho súkromia zasahujú  prevádzkovatelia stránok, reklamné agentúry a samozrejme veľké internetové firrmy -  je tu google, yahoo, amazon, ebay – a všetci chcú čo najviac predať...

Veď všetci to poznáme. Zadáme do klikača názov mesta, či výrobku a už dostaneme celú záplavu ponúk na dovolenky, parkovanie, nákupy. Tieto informácie sa nesú v našom počítači dlhší čas. Internetoví obchodníci poznajú naše spôsoby, návyky, preferencie. Google, facebook a iné stránky s nami priamo interagujú. Natiahneme  fotky z mobilu, a o chvíľu príde ponuka, či si prajem novú aplikáciu, alebo vytvorenie nového albumu. Skrátka prišla doba, keď nás „veľky brat“  neustále pozoruje. Nie je náhoda, že tento pojem – Big Brother - bol zavedený práve v knihe „1984“ od Georga Orwella. Počas druhej svetovej vojny Orwellova žena pracovala na Ministerstve Informácii v oddelení cenzúry,  takže Orwell  mal možnosť nazrieť do spôsobu špionáže z prvej ruky.

A je tu ďalší dôvod na reguláciu internetu zo strany štátu - obchod. Keďže na internet majú monopol americké firmy, jednotlivé štáty tlačia na pravidlá, a na získanie viac právomocí. Uvádza sa, že dnes z internetového obchodu pochádza 5 percent z ekonomík 20-tich najsilnejších štátov. A teda veľká čast GDP jednotlivých štátov ide do silikónového údolia. Silikónové údolie je dnes prirovnávané k tomu, čím bol Rím v staroveku.

Obchod nie je o miery. Obchod znamená boj, súťaženie, preľstenie toho druhého. Nakoniec počítače a internet ako väčšina úžasných objavov vznikala vo vojenskom prostredí. Prvé počítače boli vyvinuté s cieľom vykonávania rýchlých povelov a kalkulácii pre armádu a prvé prepojenie a komunikácia počítačov vzniklo na zakázku z ministerstva obrany v USA.

Nuž, každá doba prináša nové výzvy, hry a zábavy. Práca aj hranie na internete, nás posunulo do úplne inej dimenzie, otvorilo možnosti, o ktorých sme pred pár rokmi ani nesnívali. Otvorila sa pred nami nová pandorina skrinka, v ktorej sa s fascináciou prehŕňame, a každým dňom žasneme, čo sa v nej objaví nové.

A tie vedomosti, záhady a kúzla komunikácie sú dostupné každému jednému z nás. Ak to tak zostane aj naďalej, tak humanita má pred sebou novú šancu – ale aj novú výzvu – ako nájsť tú správnu rovnováhu medzi tým, čo je súkromné, nedotknuteľne, patrí len nám a tým, čo sa vytvorí ako obraz novej spoločnosti?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?