Z tejto aj niektorých ďalších diskusií som nadobudla tieto poznatky o komunikácii:
My, ľudia, sa neobyčajne radi zapájame do debaty a pevne si stojíme za svojimi názormi. Odkiaľ sú tieto naše presvedčenia? Obyčajne sme ich prebrali z rodiny, zo školy, z tradícií, viacnásobným opakovaním toho, čo poznáme a javí sa nám to správne. Nie je ľahké ustúpiť trocha stranou a pozrieť sa na svoju teóriu, či hypotézu z viacerých strán. Nie sme pripravení pripustiť, že život, jazyk aj naše vyjadrovanie je dynamické a pojmy môžu mať širší zmysel ako sme pôvodne predpokladali.
Jazyk sa mení. Slová a zmysel slov sa mení tiež. Slová sú abstraktné a vyjadrujú určité obrazy, zoskupenia, deje. Hoci aj jednoduché slovo napr. kľúč, sa nám premietne v mysli ako obraz otvárania dverí, kľúč na opravy, francúzsky kľúč, ale aj kľúč tajničky, či kľúč záhady. A v budúcnosti k slovu kľúč môže pribudnúť ďalších dvadsať obrazov, a to vtedy, akonáhle my ľudia začneme asociovať slovo s inými funkciami.
Ľudia sú tvory spoločenské a komunikatívne, komunikácia sa však dnes preniesla z fyzického priestoru, triedy, námestia, klubu do digitálneho priestoru. A nastala ďaleko väčšia interakcia názorov, polemík, poznatkov. My, ľudia, si tu leštíme, kryštalizujeme a preverujeme svoje pravdy, náhľady - a to aj cez trenia, polemiku, argument. Pretože, keď pozorne načúvame diskutujúcim, často nájdeme ďalšie ohnivko, nové stanovisko, ktoré zapadá do nášho konceptu vnímania sveta a pohneme sa o krok dopredu. Naše názory sa stále vyvíjajú a to v závislosti od toho, ako sa vyvíjajú názory ostatných ľudí.
Ocitli sme sa v dobe, keď naša fyzická účasť nie je potrebná. Rozhodujúce sú myšlienky, názory, vyvíjajúce sa nové teórie. Politika, moralita, postoje sa rozvíjajú na internetových fórach, nie na politických scénach, ale tu u nás bežných ľudí. Samozrejme, že sa to premiešava s politickou manipuláciou médii, ale my všetci máme nastroj na zamýšľanie sa a zaoberanie sa otázkami, ktoré nás zaujmú.
Zdroje informácií na internete sú neobmedzené (takmer), čo z nás robí ďaleko rozhľadenejších ľudí s možnosťou vzdelávať sa v oblasti, ktorá nás zaujíma. Máme možnosti nazrieť do vedomostnej studne, všetkého, čo ľudský um (hocikoho iného) už raz obsiahol. Každou minútou sa doslova učíme niečo od „humanity“. Naše poznatky sa množia priam zázračne.
Internet je úžasný nástroj porovnateľný snáď iba zo vznikom písma a neskôr s objavom tlače. A našťastie zatiaľ je internet relatívne slobodný, a hoci je to stále nástroj v rukách štátov, je úžasné, že každý z nás, sa môže slobodne vyjadrovať. (Minimálne v tejto časti sveta).
A je tu ešte jedna veľká výhoda – flexibilita. Rýchla možnosť overiť si poznatky, doplniť, čo je nejasné a tým možnosť pozmeniť svoj pôvodný výrok, či náhľad.
V určitom zmysle sa z nás stávajú digitálni ľudia, počítač a internet nás vedú k logickejšiemu mysleniu a presnejšiemu formulovaniu uzáverov.
A na záver skonštatujem spolu s mojim priateľom Ferkom, áno, pán Boh nám dal telo, ale už to telo potrebujeme oveľa menej, lebo sa stretávame niekde tu, v digitálnom priestore, siahame na myšlienky druhých a argumentujeme niekde tu vo vákuovom priestore za pravdu svojich presvedčení.
A ktovie? Sme to ešte my? Možno sme už ovplyvnení myslením a logikou počítačov – možno sme už tak trocha hybridní počítačo – ľudia.