La Paz, Bolívia – Mesto v oblakoch.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 2.4.2016 o 6:31 | (upravené 3.4.2016 o 7:41) Karma článku: 6,78 | Prečítané:  2131x

Keď sa povie La Paz, tak sa mi ako prvé vybavia strmé cesty, káblová lanovka prepájajúca spodnú časť mesta s El Alto, Mesačné údolie, vzácne nerasty  a trh čarodejníc.

La Paz je najvyššie položené mesto sveta, s hustou populáciou, preplnenými cestami, nachádzajúce sa  v blízkosti Kordilier s výhľadom na večne zasneženú horu Illimani. Mesto je roztiahnuté po údolí, vo výške od 3300- 4300 mnm. A dostať sa z jednej strany mesta na druhú nie je vôbec jednoduché. A tak si Bolívijci postavili lanovku, ktorá je najrýchlejším dopravným prostriedkom - pokiaľ chceme ísť tam, kde smeruje jej 11 staníc. Prekvapujúce je, ako rýchlo bola lanovka postavená. Projekt na jej vybudovanie bol schválený roku 2012 a už o dva roky sa otvorili jej prvé tri linky, ktoré spájajú centrum mesta nachádzajúce sa v údolí s vysoko položeným El Alto. Línie lanovky sú značené ako žltá, červená a zelená - vo farbách bolívijskej vlajky. Treba uznať terajšiemu prezidentovi Evo Moralesovi, že sľuby naozaj plní.

Prvý deň po príchode do La Paz sa vydávame autobusom naprieč mestom do parku Mesačného údolia – Valle de la Luna. Erózia vytvorila v tvrdej pôde neuveriteľné umelecké dielo – púšť plnú hlbokých kaňonov, schodíkov, preliačin, výstupkov a bizarných vežičiek. Skalné veže a ich formácie boli  pomenované podľa toho, čo nám s trochou fantázie približujú. Rozoznáme tu dámu so sombrerom,  korytnačku, zvieratá. Navyše Mesačné údolia hrá rozmanitými odtieňmi červenej farby v závislosti od prítomných minerálov. Púštna flóra je zastúpená najmä kaktusmi a na vodu menej náročným porastom.

 

Po prehliadke Mesačného údolia sa zastavujeme na Miradore (vyhliadke), odkiaľ je super výhľad po okolí. A za jasného počasia vidieť zasnežený končiar Illimani. Potom nás už čaká samotný stred mesta.

Na La Paze ma zaujal najmä ruch a tempo mesta. Starší obyvatelia stále nosia kroje a ženy tradičný vysoký klobúk. Centrum mesta je v historickom koloniálnom štýle, s mnohými malými obchodíkmi, pouličnými predavačmi, ktorí majú tovar vozíku, alebo káričke. Ako si fotím Murallo námestie, kde je prezidentský palác a ďalšie administratívne budovy, zisťujem, že mi dochádza miesto v pamäťovej karte. Chvíľu som z toho nešťastná, ale neprejdem ani 300 metrov a už sú tu pouličné stánky a čuduj sa svete, každý z nich má v ponuke fotografické pamäte. Hneď pri chodníku kupujem z jedného stánku kartu. Zatiaľ si nie som istá či je to presne, čo potrebujem, ale hurá, funguje.  Vkladám ju do foťáku  a už môžem pokračovať vo fotení.

Prechádzame namestím Murillo. Neskôr sa zastavujeme v múzeu kostýmov a masiek. Masky vyjadrujú silné emócie – často hrôzu, strach, zmyselnosť. Tým, že sa tieto pocity stvárnia, prevedú do masiek, akosi v ľuďoch uvoľnia nahromadené emócie a existenčné strachy. V múzeu na videu bohatá ukážka klasických domorodých tancov a hudby predvádzaná tanečníkmi v ich príslušných krojoch. Z ich tancov cítiť spútanosť s prírodou, naviazanosť na prostredie, kde žijú.

Potom nás už čaká obed v štýlovej reštaurácii. Na prízemí sa nachádza priestranná cukráreň so zmrzlinami a tortami od výmyslu sveta. Na prvom poschodí je klasická reštaurácia s príjemným vzhľadom a zaujímavým menu. Navyše máme dnes jedno prekvapenie. V našom hotely neboli voľné izby, ktoré sme mali pôvodne sľúbené, a tak nám manažér ponúkol preplatenie jedného obeda…S dievčatami pri stole si dávame chutné menu doplnené dezertom a nápojom. Na zmrzlinu z prízemia už vôbec nemáme miesto.

Po ceste do hotela sa zastavujeme v kostole sv. Františka, a potom si nedáme ujsť príležitosť vidieť trh čarodejníc. Na trhu obdivujeme prekrásne svetre, sukne a pulóvre z alpaky a kašmíru. Ceny sú viac ako prijateľné, tak každá z nás si niečo kupuje a potom už zo záujmom prichádzame ku uličke čarodejníc. Bolívijci sú poverčiví, a hoci sú na 95 percent katolíci, nezanedbávajú ani svoje staré tradície. Na každú príležitosť, udalosť, alebo nehodu majú rastlinku, či nejaký prípravok. Máte svadbu, či chcete uzavrieť obchod, alebo udržať si milého? Všetko sa tu dá poriešiť. Magickú silu pripisujú zárodkom mladých lám - ktoré na trhu predávajú sušené – vraj sú dobré pri stavbe nového domu, alebo zlepšenie zdravia chorľavého. Na čarodejníckom trhu sa ďalej dajú kúpiť pomôcky na rôzne  šamanské rituály od vysušených kostí cez sušené žaby a hadie kože až po rozmanité elixíry, afrodiziaká, sošky a obety. Toto všetko má človeku pri rôznych príležitostiach nakloniť priazeň bohov a tak sa napr. pri stavbe domu do jeho základov zamurováva spomínané lamie embryo ako prostriedok na ochranu domu pred živlami.

 

O ulicu ďalej sú dve veštice, ktoré veštia z kokových lístkov. Nedá nám to a pristavujeme sa aj pri nich. Prehodíme pár viet a jedna sa ma hneď pýta, či nechcem niečo vyveštiť. Nuž, nedá mi to nevyskúšať. Dávam jej otázku, či sa mi bude v práci dariť viac doma, alebo v zahraničí. Otázku berie vážne a dáva sa hneď do práce. S jednou rukou prehodí kokové lístky, potom ich premieša a prehodí znova. O chvíľu sa na mňa vážne pozrie a prehovorí: “bude sa ti dariť, je len na tebe, či v zahraničí, a či doma. Beriem ju vážne. Hneď sa mi trocha uľavilo – mám to v osude, všetko bude fajn.

 

Posledný deň nás čaká výlet do archeologického mestečka Tiwanaku. Cesta autobusom z La Paz do Tiwanaku (známe aj ako Tiahuanaco) nám trvala asi hodinu. Je to „pracovná“ historická pamiatka, kde sa na mieste stále pracuje. V blízkosti areálu je osada domorodcov, kde domáci ponúkajú služby a ubytovanie pre turistov. Druhá časť jej obyvateľov pracuje v areáli. Tiwanaku je považované za jedno zo záhadných miest našej planéty. Bolo a stále je významným vesmírnym observatóriom, a v čase rovnodennosti sa tu i dnes vykonávajú indiánske rituály. Archeolog Arthur Posnansky  hypotetizoval možnost, že Tiwanaku  bolo postavené neznámou kultúrou už okolo 15 000 pr. n. l. Vychádzal z predpokladu, že poloha objektov, zodpovedala polohe zemskej osi v uvedenom dátume. Toto sa zatiaľ nepotvrdilo, ale je zrejmé, že civilizácia ktorá tu žila pochádza prinajmenšom z doby 1500 rokov pred Kristom. Stále sa špekuluje, akým spôsobom v tejto dobe dokázali spájať a brúsiť kamene s neobyčajnou presnosťou – viď kvádre vo tvare H z miesta nazývaného Puma Punku. O tejto dávnej kultúre sa dnes vie len veľmi málo nakoľko nemala písmo. 

Po ceste na hranice späť do Peru bol zaujímavý prechod cez colnicu. Z Bolívie do Peru sa prechádza cez hranice peši. Domáci už majú pripravené káričky a vozíky, na ktorých dobre nabaleným turistom pomáhajú prevážať kufre. Len si ich treba dobre strážiť, aby niektorý kufor len tak nezmizol z vozíka. Navyše bol trhový deň, tak sa národ z oboch strán – z Bolívie aj Peru nahrnul do malého priestoru okolo hraníc a veselo si vymieňali klebety a svoje výrobky. Obchodovalo sa takmer zo všetkým. Pri hraniciach tiež fungovalo viacero zmenárni – skrátka stačilo si priložiť stoličku a už sa podnikalo. Bez reptania nám vymenili pár zvyšných bolivíanov a zakývali na rozlúčku.

 

Masky z etnografického múzea:


Už len poznámka -táto časť dovolenky sa konala s Livingstonom - a program a spolucestujúci boli super.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?