Až nedávno sa mi dostala do ruky kniha Dana Browna a zostávam fascinovaná rozprávaním o Márii Magdaléne, ktorá, akosi nadväzuje na príbehy významných žien a bohýň v našich tradíciách. Vzápätí sa mi obrazy iných bohýň vynárajú pred očami. V Egypte je to Isis, v Indii Shakti, v Tibete Tara. Plus v starom Grécku je celá plejáda gréckych bohýň so svojimi hrami a zábavkami. Len u nás, v modernej cilvilizácii nie je nič, žena bola zabudnutá, vytlačená do kúta a umlčaná. Posledných päť miliónov odvážnych žien bolo upálených počas stredovekej inkvizície. Odvtedy žijeme v dobe, kde prevažuje dominancia mužov. Toto bola hlavná myšlienka z Da Vinci kódu, ktorá ma zanechala v zamyslení, že naozaj niečo také sa udialo. Danova kniha nie je len thriller. Podarilo sa mu vykresliť obraz, kto sme, ako ľahko sme tvárniteľní a ovplyvniteľní obrazmi z minulosti, ktoré si vytvoríme a nesieme zo sebou. A ako dlho trvá, kým sa v ľudskej spoločnosti podarí niečo zmeniť. Každá zmena a nový vplyv je možný len za pôsobenia mnohonásobného prelínania toku ľudských myšlienok. Tieto, následne môžu opäť zmeniť obraz našich tradícií.
V myšlienkach si premietam svoju prvú návštevu Rosslynskej kaplnky, tej, čo bola popísaná v súvislosti s hľadaním grálu v novele Da Vinci kód. Bola som tam to o niekoľko rokov pred tým, ako bola uverejnená Dana Browna kniha. Sprevádzala som priateľa, ktorý sa zaujímal o históriu templárov a kvôli povestiam o svätom grále zavítal do Edinburgu. Keďže som tam v tom čase bývala, s nadšením som ho sprevádzala do blízkej dedinky. Stáli sme na križovatke pri dedinke Rossyin a rozhodovali sme sa, čo si pozrieť prvé: starovekú Rosslynskú kaplnku spojenú s povesťami o rytieroch Templároch, alebo prvú klonovanú ovcu Dolly, vyliahnutú v neďalekom Rosslynskom inštitúte. Nejako to vyhrala Dolly, možno preto, že známy si chcel neskôr v kľude vychutnať druhú časť výletu. Ja som si rozhodne nedala ujsť vidieť výsledky najmodernejšej genetiky. Dolly bola prvá ovca naklonovaná z dospelej bunky a je dôkazom toho, že z jedinej dospelej bunky sa môže vyvinúť živý organizmus. A tak sme ju navštívili prvú. Fotografia slávnej ovce obletela celý svet a úspech tejto práce pootvoril dvere ďalším výskumom, v neposlednom rade tomu, ako z buniek nášho vlastného tela naklonovať nové orgány. Ovca Dolly mala počas života šesť vlastných potomkov, žiaľ dožila sa iba šiestich rokov. Dnes jej telo odpočíva v Škótskom národnom múzeu v Edinburgu.
Naša ďalšia prehliadka viedla do Rosslynskej kaplnky, kde sa dozvedám zasvätené informácie od človeka, ktorý štúdiu templárskych dejín venuje veľa času. V kaplnke z 15. storočia je doslova každý centimeter kamenných stien zdobený ornamentami, mytológiou a symbolmi. Zastavujeme sa pri dvoch pilieroch a známy mi rozpráva príbeh:
“Traduje sa, že jeden z pilierov bol zhotovený a vyzdobený učňom, na základe inšpirácie zo sna, ktorý sa mu prisnil. Keď bol pilier dokončený, učňov majster zahorel takou závisťou a nenávisťou k učňovi, že učňa napadol a na mieste ho zabil.”
Celá Rossyinská kaplnka je postavená len z kameňa a je bohato vyzdobená. Vytáčam hlavu dohora a obdivujem bohatú výzdobu stropu, nádherné plochy ruží, ľalií a hviezd, tak ako som to neskôr našla popísané v Brownovej knihe. Pozerám na krásne vyrezávané príšerky, nazývané zelení muži, ktorých nezbedné tváre sa smejú na mňa takmer zo všetkých stien, s výnimkou Dámskej kaplnky.
Moje znalosti o templároch a slobodomurároch sú dosť len sporadické a tak bolo zaujímavé si večer vypočuť rozprávanie môjho známeho, ktorý ma v skratke oboznámil s myšlienkami križiackych výprav. Templári a slobodomurári sa spomínajú ako zvláštna vrstva, ktorá mala svoje tajomstvá a výsady. V neposlednom rade to bola ich výsada cestovať (udelená pápežom) a teda mohli vidieť a poznať viac ako bolo možné bežnému obyvateľstvu.
V Rosslynskej kaplnke ma zaujala najmä výzdoba stien. V Danovej knihe sa spomína historické prepojenie medzi kresťanskými symbolmi so symbolikou z dávnejších dôb. Mnohé symboly v kaplnke pochádzajú z paganskej doby - teda doby pred kresťanským náboženstvom, alebo zo symboliky starého zákona. Kresťanstvo mnohé symboly prebralo a tak sa tradície navzájom premiešali.
Navyše, Ježiš, ako malé dieťa, prichádza so svojimi rodičmi práve do Egypta. A tak je pravdepodobné, že aj on bol ovplyvnený jednak starožidovskými ale i staroegyptskými filozofiami. Staroegyptská kultúra je poznačená vplyvom nezávislých a nebojácnych žien a bohýň. Filozofia Egypťanov nesie v sebe princíp duality - tvorenia spočívajúcej v mužskej a ženskej energii. V starom Egypte nachádzame božské dvojice ako Ptah a Sekhmet, Isis a Osiris, Seth a Nepthys. Isis a jej manžel Osiris predstavujú svetlú zložku, zatiaľ čo Seth a Nepthys predstavujú animálnu zložku človeka, ktorá odďaľuje ľudskú spiritualitu. Obe zložky však v sebe zahŕňajú to, čo je nám ľudom dané. Spomeniem bohyňu Isis, ktorá so svojimi roztiahnutými krídlami vnáša do vnútorného sveta človeka emócie vo forme intuície, inšpirácie, prežitia extázy a lásky.
Danova novela mi znova pripomenula Rosslyn - a hľadanie svätého grálu. Svätý grál je možno viac ako poklad z minulosti. Grál sa stal tiež symbolom. Možno je to hľadanie pravdy, hľadanie toho čo bolo a toho, kým ľudstvo raz bude. Je to cesta za poznaním nás samých. Táto cesta nás vedie oboma smermi - do minulosti ako aj do budúcnosti. A tak mi nejako Rossyin dáva najavo, ze naša minulosť je stále prítomná v nás. Neustále nás nadchýna heroizmus, prastaré príbehy a mytológie, zrkadliace sa v umení, vo výzdobe, v nástenných maľbách. Plátno Da Vinciho Mona Lisy nesie v sebe ukryté symboly, ktoré smerujú hlbšie do prastarej mytológie - k Bohyniam z Egypta a Grécka.
Na týchto povestiach a príbehoch je úžasná bohatá škála ľudských emócií. Súhra a spolupráca, súťaženie mužov a žien. Hrdinky sú hrdé a krásne a rovnoprávne so svojimi mužmi. Tak to bolo v Grécku, v Egypte a starom Ríme. Dnes prišiel čas si tieto mýty znova uvedomiť. Da Vinci kód nám pripomína, že je čas objavovať zabudnuté, je čas vrátiť sa späť a poopraviť si obraz o tom, kto sme. .
Naša ľudská história je ako veľká studňa. Nazrieme do nej a niečo sa v nej zrkadlí. Odráža sa v nej naša tvár a súčasne tisíce ďalších tvári. Všetky obrazy sú v pohybe, zrkadlia sa, čeria sa, s každým naším pohybom sa obraz na hladine mení. Znova a znova sa rozčerí a keď čerenie utíchne, odraz z vody je iný. Dnes som tiež do tejto studne poznania nazrela očami Dana Browna. Zrkadlila sa v nej naša minulosť, tak ako ju vidíme z pohľadu dneška, niečo sme k nej pridali, niečo odobrali. Dotvorili sme ju svojou fantáziou, a novým pohľadom - tým, ako svet vnímame dnes. A zo studne poznania nám naďalej kývajú krásne bohyne, Sirény nás stále vábia svojim zvádzaním a kúzlom a niekde v kúte studne sa taktiež zrkadlí obraz ovce Dolly, ktorej tichý bľakot nás vedie novou cestou do budúcna.
Občas sa stane, že miesta, činy, udalosti sa pretínajú v jednom bode. A z tohto bodu máme možnosť nazrieť do dávnej minulosti a v tej minulosti sa čeria už zárodky novej budúcnosti.
