Ako sa (ne)stratiť v Ríme.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 27.11.2015 o 15:00 | (upravené 10.1.2016 o 16:05) Karma článku: 4,96 | Prečítané:  893x

Tento rok sa mi plnia moje cestovateľské sny, možno preto, že mám prácu, ktorá mi to časove dovoľuje, keďže dva týždne pracujem a potom mám dva týždne voľna.

 A tak využívam všetky dostupné destinácie s Ryanairom a Easyjetom, najmä pokiaľ mám šťastie na lacnejšie letenky. Tentoraz to bude zopár dní v Ríme. Pri mojej prvej návšteve som navštívila najznámejšie miesta ako Baziliku sv. Petra, Coloseum, Sixtínsku kaplnku, čiže najmä historické centrum.  Tentoraz si dávam za úlohu preskúmať niečo iné a vyberám si ubytovanie v Trastevere. Posledné dni pred cestou trávim na internete, študujem mapy, odporúčania a čítam užitočné informácie iných blogerov.  Veď príprava na dovolenku môže byť rovnaká zábavná, ako dovolenka sama. Mám rada toto prípravné obdobie, keď si listujem niečo o miestnych pamiatkach a robím rozhodnutia o tom, čo by som chcela vidieť a navštíviť, ktoré – ako inak - budem postupne upravovať. Na môj list pribúdajú pamiatky ako Nerov Domus Area, Garibaldi Park, Galéria Borgheovcov.

Lietadlo Ryanairu pristáva na letisku v Ciampino, asi tak 40 minút od centra Ríma. Z letiska Ciampino mám rezervovanú miestenku na autobus spoločnosti Terravision, ktorý premáva z letiska priamo na hlavnú stanicu Termini. Cena lístku pre jednu osobu je 4 eurá, ale len pri kúpe cez internet a na špecifikovaný čas. Dnes pristávame úplne načas, ale nedá sa nič robiť, Terravision mi neumožňuje použiť skorší autobus a tak musím hodinu čakať na spoj, na ktorý som si kúpila miestenku. Trocha ma to irituje, lebo strácam na každom konci letiska kopec času a navyše som zvyknutá na prepravu v Londýne, kde autobusové spoločnosti umožňujú použiť aj skoršie spojenia, pokiaľ majú miesta. Autobus som rezervovala  online, a ako zisťujem, lístok sa nedá použiť skôr. Takže sa pridávam k dlhému radu čakajúcich a vytrvalo čakám. Nakoniec sa nalodíme až do posledného miesta. Autobus je úplne plný, mierne ošuntený, ale dobrá správa je, že už vyrážame do centra. Terravision autobus ma priváža pred stanicu Termini. Odtiaľto sa mám dostať do apartmánu vo štvrti v Trastevere, kde metro zatiaľ nemajú. Do budúcna je tu plánovaná tretia trasa metra, ale to ešte niekoľko rokov potrvá.

Na Termini čakám na spoj MHD č.75. Kým som sa zorientovala, kde je zástavka, tak mi jeden autobus mizne rovno pred nosom, na ďaľší čakám ďalších 20 minút. Ľudia stoja napodiv dosť kľudne v zástupe a čakajú na autobus. Hovorí sa, že ako vo všetkých veľkých mestách, ani tu nechýbajú vreckári. Takže odporúčanie je jasné – schovávam si všetky peňaženky, keďže ich mám delené na Eurá a libry, a nechávam si len pár drobných vo vrecku.. Základný lístok na MHD stojí 1,5 eura a je platný 100 minút, čo je fantastické. Londýnčania takéto cestovné môžu len závidieť. V rámci tohto času môžem využiť akýkoľvek spoj včítane metra, dnes ho však nepotrebujem. Dopravujem sa do Trastevere a po troche hľadania prichádzam na via Natale Grande, kde mám dohodnuté ubytovanie. Pred bytom ešte nejakú pol hodinku čakám na majiteľa bytu a nakoniec sa všetko dobre končí a ja sa ubytovávam.

 

Druhý deň začínam prehliadkou Trastevere. Od majiteľa bytu mám mapu a tak a vydávam po cestičkách, ktoré ma majú priviesť do Vatikánu k Bazilike sv. Petra. Ako sa nestratiť v Trastevere? Nestratiť sa asi nedá. Je to skôr otázka toho, ako sa stratiť a opäť sa nájsť v spleti uličiek. Mapa mi moc nepomáha, uličky sa tiahnu všetkými smermi, nahore aj dolu a potom sa v oblúku znova niekam vracajú. Po miernom stúpaní si vytyčujem za smer dostať sa opäť k rieke Tiber, ale medzitým ma zláka ulička, ktorá vedie až hore na kopec a tak sa dávam zlákať možnosťou peknej vyhliadky na mesto.Škriabem sa po ceste do parku Gianicolo, po ceste míňam veľkú starobylú obdĺžnikovú budovu, ktorá - podľa nespočetných hlasov detí nemôže  byť nič iné ako škola. Cesta ďalej pokračuje okolo veľmi podobnej veľkej historickej budovy líšiacej sa jedine tým, že je v tomto čase úplne tichá a na stene visí nadpis v zmysle Casa Espana de la Cervantes. Cervantes by mal určite radosť, že aj tu si jeho pošetilé myšlienky naďalej cenia, prinajmenšom nápisom na budove. O malú chvíľku som na samotnom vrchole kopca a pred očami sa mi otvárajú úžasné výhľada na nespočetné kupoly Ríma. Ruch obedňajšieho veľkomesta sa rozprestiera priamo  podo mnou. Ďaľšiu hodinku si posedávam a vychutnávam vyhliadky z parku Gianicilo a potom sa vydávam cestou na sever po Passeggiata del Gianicolo, ktorá schádza dolu k rieke Tiber do blízkosti Castel Sant Angelo a ku katedrále sv. Petra.

 

Tu sa musím prepracovať cez rušnú cestu, kde práve prebieha rozkopávka. Pri prechode ani zebra moc nepomáha a tak keď vymáknem štrbinu medzi autami odhodlane sa rozbehnem na druhú stranu ulice. Prichadzam na cestu s nádherným výhľadom na nádvorie baziliky sv. Petra s nádvorím Piazza sant Priedro.  Znova ma prekvapuje majestátnosť vatikánskeho nádvoria s oblúkovitým stĺporadím so súsošiami  dominujúcimi nad našimi hlavami.Títo veční muži tu budú stále, možno aj ako pripomienka, že každé ľudské dielo je kombináciou veľkého ľudského snaženia, snov, predstáv, aj konfliktov. Veď trvalo viac ako dve storočia zrealizovať túto snahu a predstavy mimoriadne talentovaných majstrov priviesť do dnešnej podoby. A tak len ticho obdivujem a znova fotím desiatky záberov.

 

  

.

   
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?