Čarovný Marakéš

Autor: Stanka tara Uhrinová | 4.11.2015 o 17:21 | (upravené 10.1.2016 o 15:40) Karma článku: 3,78 | Prečítané:  314x

Toto je už moja druhá cesta do Maroka, takže som trocha pripravená, na to čo očakávať. Aj keď nič nie je nikdy  celkom podobné - keďže naposledy sme cestovali s rodinou a s autom.

Tentoraz to bude len na mne ako sa vymotám z letiska a nájdem cestu k hotelu. Prekvapivo, letisko v Marakéši je priestranné a veľmi príjemné. Sú tu viaceré zmenárne, takže si mením menšiu časť peňazí, aby som sa mohla bez starostí pohybovať po meste. Na letisku mi ponúkajú taxi, ale ja sa najprv poobhliadam po možnostiach, ktoré sú mi ponúkané. Neďaleko vidím autobus s nápisom Centrum Villa, takže toto je pre mňa prijateľný spoj do centra. Lístok stojí len 3 Eurá a navyše si z autobusu poobzerám centrum. Ako inak - autobus smeruje priamo na Jemaa el-Fnaa, miestne trhovisko, ohradené ťahajúcimi sa hradbami, za ktorými sa nachádza historická časť Marakéšu.


Na prvé dva dni mám rezervovaný hotel v strede mesta - v historickej časti nazývanej Medina, blízo Jemaa el-Fnaa. Vystupujem z autobusu a v ruke držím kúsok papiera s adresou môjho hotela. Po ceste vedľa mňa sa motajú nespočetné zástupy ľudí. Niektorí len tak posedávajú pred svojimi obchodíkmi, iní aktívne pokrikujú a snažia sa prilákať moju pozornosť na výrobky v ich stánkoch. Navyše sa po uliciach tmolia zvieratá, povozy, motorky a káry s rôznorodým nákladom.  Pristupujem k predavačovi a pýtam sa ho na cestu. Vysvetľuje niečo a ukazuje mi ísť rovno a potom doprava. A tak sa poberám miestnym trhoviskom ďalej až prejdem niekoľko ďalších rohov. A pýtam sa znova.

Vyzerá to, že Jemaa el-Fnaa (džamái al fna) je jedno z najrušnejších námestí sveta. Všetko je tu v pohybe. Ľudia vyjednávajú, debatujú, pokrikujú po sebe, privážajú nový tovar. Tu sa deje väčšina nákupov, stretnutí,  spoločenského a pracovného diania. Predáva sa tu všetko možné od výmyslu sveta. Nemôžu chýbať domáce výrobky, oblečenie, nápadité lacné ale aj hodnotnejšie šperky. Nechýbajú tu vyvolávači hadov, ktorí predvádzajú s hadmi magické tance, ale nechýbajú ani predavači hračkárskych hadov, ktorých hračky verne napodobujú tance prírody.

 

Predavači ukazujú svoje atrakcie, lampičky, kabelky a s úsmevom či pokrikom sa snažia prilákať pozornosť potulujúcich sa turistov. Sú tu nespočetné pestrofarebné stánky so všetkým možným. Môj dojem je, že to tu len tak prekvitá farbami. Sú tu stánky s látkami, vôňavkami, flakónikmi s prírodnými olejmi. Ďalej stánky s rôznorodým oblečením, kabelkami, topánkami  ale aj tradičnými marockými kobercami, vázičkami, taniermi a lampami. Nájdu sa  tu drevené sošky, ťavy, mačky a vodné fajky, koberce, vankúše, posteľné prádlo. Všetko je tu na predaj. 

 

Každý stánok má vlastného majiteľa, ktorý je hrdý na to čo predáva, obvykle mu pomáha celá rodina. Majiteľ alebo jeho synovia väčšinou sedia v strede stánku na koberci a okolo je rozložený všetok tovar ktorý predávajú. Je takmer pravidlom, že väčšinou predávajú muži. Výrobky visia zo stien a stropov, či sú poukladané po obvode stánku po zemi. Akonáhle sa pristavím, či len jedným okom o niečo zavadím, predávajúci to okamžite vycítia a pustia sa do reči. Ja sa však hneď pýtam na cestu k hotelu a tak mi niečo ukazujú, ale keďže nejavím patričný záujem, nechávajú ma ísť ďalej. Nakoniec v jednej bočnej uličke prichádzam k svojmu ubytovaniu a som s miestom spokojná. Som v starom meste, priamo pri tržnici, na mieste všetkého diania.

 

Na večer sa opäť vyberám do tajomných uličiek a zablúdim k stánkom s jedlom, kde sa dá dostať horúca marocká polievka za 30 centov. K tomuto si ešte pridávam marocke tajine - cuscus s kuraťom a na záver nemôže chýbať klasický mätový čaj.

 

Zostáva ešte  večerná prechádzka po trhovisku. Atmosféra je teraz o niečo čarovnejšia, z rôznych kútov námestia sa ozýva marocká hudba a ľudia tlieskajú a pohybujú sa do rytmu. Zo mňa opadáva prvé napätie a tak sa zo záujmom pozerám na prekrásne marocké čajníky. Predavač má záujem predať a tak mi ukazuje všetko čo má. Cenovky tu nie sú. Na cene sa dohadujeme. Dohadovanie je v celku zábava,  je to spôsob komunikácie s domácimi. Ak sa mi niečo páči, predávajúci navrhne cenu. Samozrejme že ju niekoľko násobne navýši a tak zostáva len na mne, či začnem vyjednávať. Kanvička, ktorú mám v ruke sa mi celkom páči, s cenou sme zišli dolu o polovicu, ale nakoniec zvíťazilo moje racionálne myslenie a keďže mám pred sebou ďalšie cestovanie, vraciam kanvičku na jej pôvodné miesto.

 

Na druhý deň si návštevu trhov ešte raz zopakujem. Marakéš je miesto plné slnka, biznisu a života. Ešte stále tu prekvitajú malé domáce podniky, čo je pre miestnych veľká motivácia. Ľudia predávajú, diskutujú, pripravujú jedlá, tešia sa zo slnka, zo spoločnosti iných a zo svojho čarokrásneho mesta. A tak sedím na streche miestnej reštaurácie a pozorujem život na ulici a teším sa zo slnka, z krásneho dňa a zo všetkého, čo mi  dnešný deň priniesol.....Obdivujem oblaky nad hlavou a želám tomuto čarokrásnemu mestu, aby mu táto pohoda, život a energia. ktoré tu cítim, čo najdlhšie vydržala...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?