Rozhovory na cestách. O sexuálnych energiách v nás.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 18.10.2015 o 9:27 | Karma článku: 3,55 | Prečítané:  361x

Najzaujímavejšou časťou cestovania je stretávanie ľudí a vymieňanie si príbehov a názorov. Cestovanie nás obohacuje, dodáva nové informácie a otvára neočakávané perspektívy.

Cestujeme vtedy, keď sa chceme potešiť, alebo keď nie sme spokojní s tým, ako náš život práve prebieha. A tak stretávam ľudí, ktorí hľadajú niečo nové a dobrodružné, ako aj tých, čo hľadajú odpovede na otázky vo vzťahoch, práci, či manželstve. Ale stretávam aj ľudí, čo už dosiahli spokojnejšiu myseľ a pohodu. Títo sú nasmerovaní ísť po cestu, ktorá im prináša čo najviac uspokojenia, aj keď nám ostatným sa môže zdať značne netradičná.

So záujmom som si vypočula príbeh svojej spolucestujúcej Oľgy.Stretli sme v Kopane. Pri prvom stretnutí  sme pri stole prehodili len zopár slov, potom sa Oľga rozhovorila o svojom živote podrobnejšie. Doma ju už nikto nečaká. Jej rodičia zomreli a tak byt po nich predala, a zanechala za sebou ostatné spomienky svojho života. Oľga strávila nejaký čas v ašramoch v Tajsku a neskôr v Nepále a Indii. Podľa toho, čo hovorí, ešte nie je rozhodnutá, či sa úplne oddá spirituálnemu životu, ale počíta s možnosťou, že by jedného dňa vstúpila do kláštora. Cestuje sama, lebo tak jej to vyhovuje. Vrátiť sa domov jej nedáva zmysel. Domov pre ňu už nie je.

Keďže ma zaujímajú osudy ľudí a Oľga stále nemá viac ako štyridsať rokov, spýtala som sa jej: “A čo chlapi, nemáš potrebu, že by si s niekým chcela byť?”

Oľga odpovedala: “Teraz už nie. Mala som takú dilemu asi pred dvoma rokmi. Môj priateľ ma žiadal, aby som si ho vzala a aby sme mali spolu dieťa. Prekvapilo ma to. Nevedela som, čo naozaj chcem. Na jednej strane ma lákalo usadiť sa a mať rodinu, na strane druhej som cítila obavy a nebola som presvedčená, že je to pre mňa najlepšia voľba. A tak som si sadla a meditovala. Meditovala som každý deň a dávala som si stále tú istú otázku – čo naozaj chcem od života? Čo ešte očakávam? Budem spokojná s týmto mužom, budem sa tešiť z rodiny? Takto prešiel asi mesiac a potom som jedného dňa vyšla von. Keď som sa vrátila mala som vyholenú hlavu a bola som rozhodnutá. A vtedy som svojmu partnerovi oznámila, že rodinný život pre mňa nie je.”

Nato som poznamenala: “To bolo naozaj radikálne rozhodnutie. Väčšina ľudí má stále túžby a potreby…. Aj keď viem, že sú to najmä naše sny, naše lipnutie na niečom, čo očakávame od života. V našich potrebách, ako aj v našich snoch o týchto potrebách, je vzrušenie a veľa citov z očakávania niečoho nového.”

Oľga odpovedala: ‘Myslím, že aj ja som to takto niekedy prežívala, ale toto obdobie mám už za sebou. Teraz som už prešla ďalšími dverami poznania a zaujíma ma, čo sa deje vo mne. Možno som už prišla do stavu, keď sú mužské a ženské princípy vo mne v harmónii a som spokojná so stavom aký je.”

Poznamenala som: “Možno je to tým, že už pre teba dozrel čas nerozptylovať sa rozkošou a citovosťou…”

Oľga nato pokračovala: “Pred pár mesiacmi som sa vrátila do civilizovaného života a všetko sa mi zdalo veľmi umelé a povrchné. Niečo ako pozeranie televízneho seriálu na obrazovke. Ľudia si niečo predstierajú, hrajú sa na vzťahy…Ďaleko zaujímavejší sa mi zdá môj vnútorný život. To, čo sa deje vo mne, čo je ešte vo mne neobjavené a nepoznané. Všetky tie potenciálne ľudské schopnosti, ktoré by sa mohli ďaleko lepšie využiť a vyvinúť, ale obyčajne na to nemáme čas.

S týmto som sa stotožnila, no poznamenala som: ‘Myslím, že aj mňa zaujíma, čo je ešte všetko neobjaveného v nás, čo sa deje vo vnútri a v našich myšlienkach. Na druhej strane, väčšinu z nás ešte stále láka život tam vonku – so všetkými svojimi starosťami a nedorozumeniami.

Mnohých z nás priťahujú východné filozofie, ktoré nám odhaľujú aspekty vytvárania rovnováhy a harmónie, zosúlaďovania vonkajšieho a vnútorného, našich súkromných myšlienok a vplyvov zvonka, zharmonizovania jin a yang, čo nie je len reprezentácia mužského a ženského princípu, ale všetkej energie, ktorá nami plynie a dáva do chodu nás, naše myšlienky a všetko dianie vo svete.

Ako inak, sexuálna energia je našou hlavnou hybnou silou. Vytvára v nás náboj, silu prekonávať prekážky. Bola nám daná zhora, ale súčasne sme si v našich hlavách vytvorili veľa prekážok a fantázií a tak často nevieme čo s ňou. Niečo iné nám diktuje spoločnosť, či rodina, niečo ďalšie pociťujeme ako okamžitú potrebu. A tak upadáme do schizofrénie a nevieme ako z nej von. Veľkú časť života zapĺňajú práve vzťahy, ktoré, keď sú nenaplnené, nám prinášajú traumy a stresy. Naša sexuálna energia nám spôsobuje nepokoj. Možno sa ju musíme naučiť spoznávať, počúvať ju, pochopiť ju a možno dať jej občas voľný priebeh. Sexualitu je ťažké spútať, tak ako je ťažké spútať rieku či prírodu. Musí sa spoznať, byť pochopená, prijatá a len potom sa dá v našich emóciách a poznaní postúpiť o niečo ďalej. Pochopenie našich energií je dospievací proces a môže trvať dlho. Je to len jedna z foriem poznávania na ceste života. Keď je táto energia spoznaná a precítená, vieme ísť ďalej, pretvoriť ju na tvorivé emócie, hlbšie vzťahy, záujem o všetko živé okolo nás.

Poobede sme sa s Oľgou rozlúčili a ja som o jej slovách dosť rozmýšľala. Držím jej palce, nech jej život spokojne plynie. Všetci sme na ceste. Stále hľadáme zmysel, naplnenie života.  Občas nevidíme širší obraz,  nevidíme zmysel nášho úsilia a snaženia. V jeden okamžik sa zdá všetko ružové a v ďalšom okamžiku je život lotéria. Život sa točí ako koleso šťastia a my napäto očakáme, kde sa koleso zastaví. Všetci by sme chceli vyhrať veľkú cenu. A čo je veľká cena? Ružové lízatko, ktoré dnes dostaneme do ruky? Šťastne ho odbalíme a  o pár hodín o ňom už ani nevieme .

Nastala noc, keď sa všetky psy zbláznili. Bola to prvá noc po splne a malo to vplyv na všetky psy z dediny. O druhej hodine v noci tu bola kakofónia zvukov a havkania. Žiaden pes nespal. Ja tiež nie. Zobudila som sa tesne po pol noci a vnímala atmosféru noci - trblietajúce hviezdičky tam hore ako aj svetielká vychádzajúce z ľudských obydlí predo mnou v údolí. K tomu sa primiešala vnútorná nespokojnosť psov, ktorí nevedeli prestať vo svojom neúnavnom havkaní. Čo ich znepokojovalo, čo spôsobovalo ich nekľud? Môj vlastný nepokoj zo mňa postupne ustupoval. Už som prestala zápasiť so svojimi vnútornými konfliktami. Nechávam všetko v rukách vyšších síl, nenáhlim sa, nesľubujem si od života nič viac, ako je mi súdené. Márna je naša snaha, pokiaľ nie je v súlade s prírodou. Za čím sa vlasne ženieme? To isté čo znepokojuje psov, znepokojuje aj nás ľudí. Naše vnutorné pudy.

A tak opäť raz beriem do ruky knižku Terezky z Lisie s názvom Vnútorný zámok (Interior Castle), kde hovorí o svojej ceste pri hľadaní boha a o pôsobení meditácií na myseľ. Knižku napísala ako návod pre svoje sestry v konvente, aby dosiahli stav hlbšej meditácie a tak sa priblížili k bohu. Je to zvláštne, že aj veľkých svätcov sužovala láska - láska k bohu, ktorú prežívali rovnako intenzívne, ako my prežívame tie naše svetské. Možno je to tak, že počas našich životných osudov sa všetci niečo učíme, spoznávame a snažíme sa rozumieť sebe samým - a toto nás nasmeruje ďalej k hlbšiemu poznaniu  a pochopeniu toho, čo je v nás aj mimo nás. A tak sa všetci na svojich cestách uberáme ďalej v svojom poznaní.

Buďme šťastní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?