Psychológovia sú veľkí srandisti.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 21.8.2015 o 6:06 | Karma článku: 6,80 | Prečítané:  453x

Starala som sa už o niekoľko desiatok ľudí, ktorí trpia Alzheimerom, Parkinsonom alebo depresiou, prípadne inou mentálnou poruchou, takže viem, čo to je, keď Vás niekto ráno privíta s veľkým úsmevom a večer Vás nespozná.

 Alebo pošle na Vás rovno políciu. Aj toto zahŕňa práca opatrovateľky. Stane sa mi, že klientka sa jedného večera vyberie na cestu do Toronta, alebo si prečíta článok v novinách o tehotnej žene a zahlási so stopercentnou istotou, že aj ona je tehotná a urýchlene musí isť do nemocnice porodiť dieťa.  

Takáto je jedna stránka práce opatrovateľky, druhá stránka sú príbuzní a rodina, ktorí prídu na návštevu len sporadicky, ale každý z nich má svoje presvedčenie ako postupovať a čo je najlepšie pre mamičku. A tak robím záznamy, koľko krát sme išli cez deň na záchod, koľko metrov sme prešli na prechádzke, kedy bola pani na malej a veľkej potrebe, koľko nutričných pokrmov zjedla za deň. A často ideme do takých detailov, aký kondicionér použiť na vlasy a koľko minút ho nechať pôsobiť. Ak sa však v rodine nedajbože vyskytne psychológ, tak potom už zábava nemá konca kraja. Okrem činností popísaných vyššie riešime denne psychologické testy, stopujeme za koľko minút sú tieto testy každý deň spravené a korelujeme to so zmenami a množstvom použitých liekov. Testy moju klientku občas vytočia do nepríčetnosti, občas aj mňa, takže sa cítim, že sme testované obe naraz.

Po testoch sme obe pozvané na koberec – ak tieto dopadnú moc dobre, tak som obvinená, že som jej pri nich pomáhala, koberec sa však koná, aj keď testy dopadnú moc zle - potom som obvinená, že klientka sa pri nich moc rozptyľovala a nevenovala im pozornosť. No a ja mám na tom vinu, lebo som jej dovolila počas testu len tak rozjímať, či pozerať z okna.

A tak sa pýtam, čo sa vlastne deje v hlave takého psychológa? Nezabudol náhodou aj on ako sa hrať, ako mať radosť zo života? Tie testy – oni sú v podstate  vcelku fajn, ako malé hlavolamy – a keď má klientka dobrú náladu, tak ich spraví so záujmom, svojim vlastným tempom. A občas preskočí niektorý test, čo ju nenadchne.

A tak si myslím, že psychológovia sú už asi moc dlho v prostredí, kde to ľudom v hlave celkom nefunguje - a potom preberajú podobné trendy. Ak tie testy s klientkou denne nesplníme podľa predstáv,  tak nám jej príbuzný,  psychológ, 3-4 krát vyvoláva, prečo jej to trvalo tak dlho, čím sa rozptyľovala, čo pri testoch robila a kde som bola ja. Pripravujem si na rozhovor s ním –psychológom- toľko trpezlivosti, koľko obvykle používam pre moju klientku a hovorím mu: „kašli nato, hlavne, že pani bola v pohode, a bavila sa, načo to celé testovanie?  Len aby bol niekto rýchlejší, schopnejší ako včera a mohol ukázať, že má ešte stále IQ nad 100? To naše porovnávanie sa nikde nekončí?

No a to hlavné ponaučenie je, že my ľudia sme sa zabudli baviť. Hrať sa, robiť veci len tak pre radosť,  zabávať sa s lopatkami na piesku - koho to zaujíma, ako rýchlo prehadzujeme lopatkami a aký veľký pieskový zámok máme pred sebou? Dôležité je mať radosť, tešiť sa z malých aktivít – a najmä, áno, hrať sa a baviť sa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?