Keď nám bankrot nedá dýchať.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 8.8.2015 o 15:51 | Karma článku: 3,90 | Prečítané:  255x

Počujem to na každom kroku.  Niekto sa dostane do ťažkostí v biznise, či pri nesplácaní úveru a potom sa to už vezie ako veľká lavína. 

Nehovorím o ľuďoch, ktorí sú nezodpovední, nešikovní, alebo hlúpi. Hovorím o nadaných, talentovaných, ambicióznych ľuďoch, ktorí sa nebáli ísť za svojimi snami, plánmi a nebáli sa ich realizovať. Často budovali svoje projekty všetkými svojimi prostriedkami, svojimi schopnosťami, talentom, nadaním. Začali rozvíjať plán, biznis alebo projekt a nejakým spôsobom sa zadlžili. Pevne verili svojim snom a schopnostiam a možno tento sen už mali na dosah ruky, len sa stalo, že v potrebnom okamihu ich nikto nepodržal, zrazu nebolo nikoho kto by pomohol.  Naokolo nebolo žiadne zázemie a banky majú povolené všetko, príde exekútor a nestará sa, kde bude dotyčný bývať. O toto sa nestará nikto, ani mesto, kraj či sociálny úrad. Stará sa jedine exekútor, ktorého prvou úlohou je zablokovať nešťastníkovi účet a nikto sa už nestará, ako tento človek prežije v nasledujúcich dňoch. Zhabaných je mu aj posledných 2000  Euro, ktoré by poprípade potreboval na súdne výdavky a právnika, keby uvažoval o bankrote. Prečo je to tak? Veď tieto peniaze by potreboval na riešenie svojej situácie.

Viem o čom hovorím, lebo časť tejto cesty som si sama prešla a denne sa ku mne dostávajú príbehy nešťastných ľudí, ktorí nevedia ako ďalej. Nedávno som si vypočula nasledujúci príbeh:

„je to zapeklitá situácia....Neviem, ako by som sa vysporiadal s tým, čo teraz čaká kamaráta, za ktorým chodím. V sobotu má k nemu prísť "znalec", v priebehu augusta prebehne dražba jeho bytu a potom do 30 dní vysťahovanie. Jediná nádej je predbežné opatrenie, ktoré by malo zastaviť toto konanie. Obrátil sa na Centrum právnej pomoci, ktoré chce príslušné úverové zmluvy napadnúť. Len či to stihnú...,Deti ho nechcú poznať“...

Toto sú krízové situácie v živote ľudí. V ťažkej chvíli sa rodina za nás hanbí, nechápu, ako sa niekto mohol dostať do tejto situácie a zadĺžiť seba aj rodinu, priatelia sa nám často vyhýbajú. Sme v pozícii, keď financií je veľmi málo. Ak sa nám aj podarí zamestnať, tak väčšia časť platu ide priamo exekútorovi a nám zostane vo vrecku niečo, čo sa volá životné minimum, ale tento honosný pojem je len na papieri, lebo z 200 Euro, ktoré nám exekútor nezoberie sa nedá kúpiť ani strava a čo potom takto bývanie? Prečo s tým nikto nič nerobí? Veď je to amorálne priviesť ľudskú osobu do takejto biedy, do pozície žobráka, kde už nevie ako ďalej pokračovať so životom.

Podobným spôsobom bola zaskočená aj  moja firma. Žiadna dohoda s bankami, či veriteľmi nebola možná. Nakoniec sa situácia vyvinula tak, že o moju firmu bol záujem z tretej strany, najmä vďaka tomu, že sročka vlastnila niekoľko zaujímavých nehnuteľností. Na tých však stále viazne moja súkromná garancia vo forme bianko zmenky. Toto je ďalšia forma nátlaku bánk a ohýbania pravidiel. Podľa zákona ručí sročka len svojim majetkom, ale banky súčasne vyžadujú, aby úver aj pre prosperujúcu firmu bol garantovaný celým majetkom žiadateľa. A tak hoci už nevlastním žiadny podiel vo svojej firme, exekútor mi stále nedá dýchať. Netreba hovoriť, že  noví majitelia mojej sročky dodnes nevysporiadali dlhy firmy, ani sa nezdá, žeby sa s tým ponáhľali a tak sa ani moja odyssea nekončí. Ako mnoho iných som zostala v tejto situácii zaskočená. Zo dňa na deň som zostala bez firmy, bez zdroja ziskov a bez každodenného snaženia. Trvalo nejaký čas, kým som začala vidieť aj optimistickejšiu stránku veci. Nemusieť sa vysporiadavať s tisíckami drobných povinností, riešiť problémy a starosti ako sa vysporiadať so všetkými záväzkami na konci mesiaca. Chcela som mať opäť voľné ruky, byť bez záväzkov a každodenných stresov. Teraz aj som, ale chcelo to dosť odvahy pozrieť sa celej situácii do očí, najmä svojej rodine a svojim synom.  A pokračovať v ceste, do ktorej nás život dostal. Vlastne nebolo možné pokračovať v ceste ako doteraz. Bolo potrebné hľadať úplne nové cesty, nové začiatky.

Stále si myslím, že spoločnosť nerobí dosť pre ľudí. Naše príbehy a ťažkosti musia ľudia poznať. Nie sme v tejto situácii sami. Sú to stovky ľudí a stovky rodín, preto prosím, zdieľajte aj vy svoje príbehy, aby sa už konečne začalo niečo robiť, aby mohli ľudia nechať minulosť za sebou a mohli začať znova žiť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?