Ako ma život nasmeroval k meditáciám. III.

Autor: Stanka tara Uhrinová | 4.8.2015 o 22:16 | Karma článku: 3,00 | Prečítané:  167x

Dávať - je modliť sa. Dávať - je milovať. A tí, ktorí vedia dávať, budú dávať stále viac. --( Osho )

Vplyv ranných meditácií.

Ranné meditácie sú veľmi dôležite, lebo myseľ ešte nie je zaťažená dennými starosťami a je pomerne pokojná. Je v nás silnejšie a aktívnejšie prepojenie s naším podvedomím. Ranné meditácie u mňa začínajú sami od seba. Nemusím sa do nich nútiť, nemusím na ne myslieť. Začínajú pred prebudením. Myseľ sa dostane do relaxovanej polohy, kde všetko ľahko plynie, obyčajne je to sprevádzané pohybom bieleho a čierneho svetla, vírenia, bodkového videnie – ako na TV obrazovke, keby sme vedeli rozoznávať jednotlivé pixely. Vtedy sa mi hlavou mihnú rôzne myšlienky a rozhodnutia. Tieto sú obyčajne veľmi smerodajné na to ako budem riešiť veci v priebehu dňa. Často v tejto chvíli cítim v tele emócie, zahanbenia, či strach, ale cítim sa ako vonkajší pozorovateľ.

Na jednom stretnutí som povedala, že si myslím, že ľudia sú dákym spôsobom nakódovaní, aby cítili dobro a robili dobro. Na tuto tému sme viedli viac debát, včítane môjho syna a on mi na to povedal, niečo v zmysle, že dobro ani zlo v ľuďoch neexistuje. Sú len spoločenské normy dané tak, aby ľudia mohli čo najlepšie prežiť, tak sa im adaptujú. Ak sa očakáva, že ľudia  budú útočiť, tak útočia, ak sa očakáva, že budú robiť iné činnosti, tak sa prispôsobia.

Mala som nato trochu odlišný názor. Vychádzala som z toho, že, obdivujem ľudí, čo sa dokážu vzdať svojho pohodlia, financií, času pre svoje ideály. A naopak takmer vždy sa vo mne vytvoria pocity hanby, ľútosti, nespokojnosti, ak som v dákej situácii nútená klamať, či zakrývať pravdu. Tieto pocity zahanbenia a strachu prichádzajú aj v ranných meditáciách. Znova si musím danú ’nepríjemnú‘ situáciu odžiť a prekonať ju. Povedať sama sebe, že toto bola hlúposť a teraz by som to riešila takto…A väčšinou to pomôže. Pocity strachu, nespokojnosti zo sebou prejdú. Začínam sa však prikláňať k názoru, ze morálku a kódy správania nám udáva prostredie a 'kolektívne vedomie', čiže normy, ktoré sme si vyvíjali počas stáročí. Po odložení týchto vrstiev by ľudská bytosť ako taká mala byť niekde v strede, bez potreby extrémov v prospech dobra či zla.

V meditácii sa neraz vynoria správne rozhodnutia. Viem, že nie za všetko som zodpovedná. Viem zhodnotiť, keď už nie je mojou úlohou situáciu riešiť, ale môžem ju nechať odisť a nechať na iných. Toto rozhodnutie sa vynára, spontánne samo. Nemá nič s logickým myslením. Lepšie povedané, je s nim prepojené, ale prešlo to ďalším vyhodnocovaním, všetkými kanálmi mojej osobnosti a som s týmto rozhodnutím spokojná. Pozorujúc reakcie okolia, tieto rozhodnutia majú len zriedka blízko k tomu, aby s tým súhlasili aj ostatní. Domnievam sa však, že každý človek v tom ktorom okamžiku ma iné potreby a preto je v poriadku, že iní ľudia by volili iné riešenia.

Toto ma privádza k myšlienke, že naozaj existuje veľmi veľa riešení. My si z nich obyčajne vyberieme len jedno až dve, na ktorých tvrdohlavo lipneme, aj keď sa môžu ukázať ako katastrofické. Lepšie povedané, my ich katastrofickými robíme, lebo si ich fixujeme ako také. Príklad: čo keď tá škridla spadne zo strechy? A ona nakoniec naozaj spadne. Život ma učí, že prichádzajú aj neobyčajné riešenia a niekedy ma prekvapia v poslednej chvíli.

Jedna z vlastností  rannej meditácie je, že sa mi stiera rozdiel medzi svetom v mojej mysli a svetom okolo mňa. Prežitky v mysli, či vo vonkajšom svete majú úplne rovnaký vplyv na pocity tela. Vyvolávajú tie isté pocity a produkujú tie iste chemikálie v tele. Tak ako keď človek pozerá na erotiku v televízii a môže mať taký istý prežitok, ako keby sa to udialo v jeho živote. Podobný náhľad na veci bol vyjadrený aj dokumentárnom filme: ‘Čo My Len Vieme’? (What the Bleep do We Know?). V dokumente kvantoví fyzici a doktori podávajú náhľad na svet z hľadiska vedeckých ‚kvantových‘ poznatkov. A ukazujú na nekonečné riešenia a hravosť mysle.

Od mojej prvej meditácie už uplynulo niekoľko rokov, a tak som sa stretla aj s inými typmi meditácií, napríklad Oshovo centrum robí meditácie cez smiech, plač a ticho. Meditácie mi ukázali iný, dosiaľ nepoznaný, záhadný svet a  priblížili mi prepojenie nás ľudí medzi sebou a činnosťami na ktorých sa podieľame. Postupne som zistila, že veľa činnosti sa dá prepojiť s meditáciou a meditácia môže byť veľmi hravá a zábavná.

Taktiež som si prečítala knižku mojho priateľa Leri Šveca Cesta bohov kde ma najviac oslovila kapitolka  nazvaná ‘Proces poznávania’ (od str. 77). Skrátka, väčšinou  prichádzam k ‘POZNANIU’ ťažkou cestou. Preto ma veľmi potešila Leriho kapitolka o ‘dynamickom splývaní’ (str.90) – nechať sa unášať hudbou, plne sa odviazať a šantiť ako sa telu žiada. Pri tomto som si povedala: ‘Tak toto by sa mi naozaj páčilo. Pre zmenu si doprajem aj veselú meditáciu.’

A potom ma napadlo, že to nie je nič nové pod slnkom. Na mňa uvoľňujúco pôsobí Dalajlámova ‘Healing mantra’. Vydržím ju počúvať celé hodiny a dobre sa mi pri nej pracuje a píše. Do podobného stavu ma privádzajú aj Vangelisove ‘Voices’. V ich muzike počujem snaženie všetkých ľudských generácii a viem, že má význam stále isť dopredu. Vnímam ‘Voices’ ako veľkú ľudskú symfóniu, kde sa ľudstvo dotýka nebeského…

Dnes si viem užiť aj týchto pokojnejších foriem meditácií, hoci viem, že si ešte viac toho pôjdem odsedieť do vojenského tábora v stredisku vipassany, kde bude bolesť a škrípanie zubov. Ale aj na tento spôsob poznania sa teším.

            Buďme šťastní. TARA.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?